Naruto-Vojna piatich elementov

XXV.

Mirai:

Už toho mám po krk.  Stále sa mi tu chváli ako nás porazí a budeme sa mu klaňať a podobné drísty. Ja mu nedovolím aby ublížil mojim priateľom. Videla som ako Yorokobiho odniesol Hibari niekde do bezpečia, takže som mohla konečne začať. Zdvihla som ruky do vzduchu a začala som nimi krútiť a tým sa nado mnou vytvoril obrovský vír. Jednou rukou som pritiahla kamene ktoré ležali neďaleko a všetky vošli do toho víru. On si vytiahol kunai a spravil rovnakú techniku ako mám ja, len čakra ktorá sa mu obmotávala okolo kunaia bola modrá. Cítila som až ku mne tú negatívnu energiu ktorá z toho kunaia vyžarovala. Chcel prerušiť moju techniku tak sa čo najrýchlejšie rozbehol ku mne, no ja som už mala svoj vír hotový. Pomaly som namierila ruky na neho a celý vír sa tam presmeroval. On stále nezastavoval a keď narazil na vír začal šermovať tým mečom, aby odbil kamene, ktoré mu liezli do cesty. Robili sa mu malé škrabance na tvári, na rukách a trhalo sa mu oblečenie, ale nezastavoval a stále sa tým predieral. Ja som mala čas urobiť niečo iné.

,,Kchyose no jutsu!"(privolávacia technika) Z oblaku dymu sa vynoril Tsukio ktorý sa na mňa usmial.

,, Čo keby sme skúsili jednu techniku klanu Inuzuka a trošku si ju prilepšíme? Bolo by ju fajn vyskúšať nemyslíš Tsukio?" Usmiala som sa na neho a on len zaštekal na znak súhlasu. Tsukio sa rozbehol tam kde bol ten vír, skočil nad neho a použil dynamické značkovanie a vrátil sa naspäť ku mne. Vír jeho značkovanie rozšíril po celej ploche a Masaru si toho ešte nevšimol, lebo bol dosť zamestnaný vyhýbaniu sa kameňov. Masarua to už naozaj nebavilo tak na to použil jednoduchú, ale účinnú techniku.

,,Fuuton: Kamikaze!" (živel vietor: božský vietor) Svojimi rukami jednoducho celú víchricu rozohnal. Mohol to urobiť už skôr ale nestihol by poskladať pečate a nejaký kameň ho mohol trafiť do hlavy, takže vychytal správnu chvíľu. No my sme boli pripravený a začali našu techniku.

,,Yuniku garouga!" (unikátny tesák dvojvlka) Zmenili sme sa na obrovského dvojhlavého vlka s obrovskými pazúrami ktoré boli také veľké, že sa leskli pri svite mesiaca. Masaru tiež neotáľal a použil hlavnú techniku nášho klanu, ktorú som už tiež raz použila. 

,,Bijuu e no henkan!" (premena na biju) Jeho premena bola rovnaká ako u mňa len on bol tmavší a mal viacej jaziev. Postavil sa na zadné nohy, zdvihol hlavu k mesiacu a zavyl. Tým si získal pozornosť väčšiny ninjov. Okom som zazrela niečo veľké a biele. Prebehol mi mráz po chrbte keď som zistila že tam leží Kuma. Masaru videl, že som si to všimla tak sa mi začal hrabať v hlave.

,,Ako vidíš toto je tiež práca nášho klanu. Určite poznáš môjho syna Daichiho. Stal sa skoro rovnako silným ako ja len......nepoznáme toľko tajných techník čo ty.... mohla by si nás učiť a potom by sme boli najsilnejší v celej krajine. Ani si nevieš predstaviť akú máme spolu silu a mohli by sme mať aj moc.... vďaka tebe." Pousmiala som sa. Masaru si myslí, že ma presvedčil, ale mýli sa.

,, Vieš prečo vie všetky tajné techniky iba jeden človek?.. Aby sa zabránilo tomuto... lebo sa vždy nájde niekto kto by to chcel zneužiť.. je to proti takým ľuďom ako si ty!" Masaru je človek ktorý dvakrát neprosí. Tak neprosil ani teraz, ale než stihol niečo proti mne použiť. Ešte stále sme boli vo formácii dvojvlka, tak to trebalo využiť.

,,Gatsuuga garouga!" ( dvojtesákový ničiteľ vo formácii dvojvlka) V tejto formácii sa orientujeme len vďaka dynamickému značkovaniu, lebo pri tejto rýchlosti nič nevidíme. A čím je rýchlejšia tým je silnejšia. Keďže je Masaru v premene tiež nieje slabý. Rútili sme sa k Masaruovi a ničili všetko čo nám skrížilo cestu. Masaru sa zapriahol a my sme do neho vo veľkej rýchlosti narazili. Náraz spôsobil tlakovú vlnu, ktorá sa rozprestrela po celom území. Daichiho, ktorý práve v tej chvíli chcel zabodnúť katanu do Kumy, odrazilo a on vrazil do skaly za ním. Vyzeralo to akokeby sme sa preťahovali a nebolo jasné kto vyhrá. Jemu sa zabárali nohy viac a viac do zeme a mne už dochádzali sily. V kútiku oka som si všimla záblesk svetla, ktorý preblisol za mnou.

Ragon:

Než som stihla dôjsť k tím dvom, tak oni už stihli všetkých poraziť. No dlhú prestávku mať teda nebudú, lebo z druhej strany sa blížili ďalší. Chcela som zistiť koľko ich tam asi je tak som sa zapozerala. Na moje počudovanie to neboli nepriatelia. Konečne došli naši. Dosť im to teda trvalo. Nechcela som im povedať, že som prišla o náhrdelník a rozmýšľala som ako to poviem Mirai. Pozrela som sa na jej bojisko a v tom momente ma odbila tlaková vlna. Vyzerali ako dve monštrá ktoré sa bili o svoje územie a pre Mirai to nevyzeralo ružovo. Rozhodla som sa konať tak som radšej nikomu nepovedala čo mám v pláne a rozbehla som sa k bojisku. Ostala som od nich trocha ďalej, napriahla som ruku k zemi zatvorila som oči a sústredila sa na niečo veľké. Otvorila som oči... už neboli hnedé... boli ako oheň... oči dračích jazdcov.

,,Kchyose no jutsu!"(privolávacia technika) Celé územie zaplavilo svetlo, ktoré zmizlo tak rýchlo ako aj prišlo. Z veľkého mraku dymu začalo revať stvorenie, ktoré by tu nečakal ani jeden na tomto bojisku. Z mraku sa vynoril červený drak s ostňami na hlave. Bol rovnako veľký ako Dvojvlk a Masaruova premena. Rozprestrel jeho mohutné krídla a zamával nimi čím sa všetok dym rozplynul. Nevšímala som si nikoho, ani neviem kto sa ako tváril a bolo mi to úprimne jedno. Mysľou som sa snažila toho draka ovládať, našťastie úspešne. To by dopadlo keby sa mi to nepodarilo. Rozmetal by tu všetko čo sa pohne. Pohli sme sa dopredu a ja som drakovi prikázala, aby skúsil vychrliť oheň na Masarua. Zamestnávala ho zatiaľ Mirai takže sa musel sústrediť iba na ňu, lebo by ho potom rozvŕtala. Drak sa k nemu priblížil otvoril ústa, kde sa mu zatiaľ nahromadil oheň a doslova to vypľul na Masarua. Ten to pozoroval kútikom oka a vedel ako na dračí oheň. Totiž jeho chlpy sa vedeli ohýbať a naťahovať, a aby sa ochránil, obalil sa chlpmi. Keď ich oheň zasiahol v mžiku začali horieť. Oddelili sa mu a oheň sa ho ani nedotkol. Je pravda, že som ešte draka neovládala, ale teta mi povedala ako na to..Zavrčal na mňa a snažil sa draka chňapnúť do krku. Zubiská mal veľké a ostré, ale to nezabránilo drakovi k tomu, aby ho zase svojimi pazúrmi nebuchol do hlavy. Hlava sa mu v mžiku prevrátila na druhú stranu a on ešte viac zavrčal. V mojej hlave dunelo a dostávala som mdloby. Veď predsa nie je také ľahké ovládať takého obrovského draka. Nechcela som omdlieť, lebo by sa drak vymkol kontrole. Mirai sa snažila mu nejako ublížiť ale už jej pomaly dochádzajú všetky sily a ani Masaru na tom nebol práve najlepšie. Musela som draka poslať späť, aby tu nenapáchal veľa škôd. Drak zmizol v kúdole dymu a ja som ostala nehybne ležať na zemi. Podopierala som sa rukami a snažila sa postaviť. Popritom som sa pozerala na tých dvoch. Tsukio to už nezvládal a zmizol a keďže bez neho táto formácia nemohla byť, tak sa naspäť premenila aj Mirai. Masaru bol tiež vyčerpaný a odo mňa mu pribudla ďalšia jazva na tvári. Mirai vyzerala že už už odpadne, a už len silou svojej vôle stála na nohách. Pomaly som vstala a blížila sa k Mirai. Počas toho sa na mňa Masaru neuveriteľne mračil a až tak že mu z rany tieklo viac krvi. Postavila som sa pred ňu bojovým postojom držiac kunai. Prestal sa mračiť a kútiky úst sa mu začali mykať. Chichúňal sa. Zdihol ruku do vzduchu.

,,Už je koniec, dievčatá... hra sa skončila.... Burakkuhōru no jutsu!" (technika čiernej diery) V ruke sa mu vytvorila čierna guľa, ktorá do seba začala vťahovať veci. Mala som iba vyvalené oči a dýchala som prerývane. Tak toto je koniec? Nechať svoje životy tomuto bláznovi? Však sa ešte dá niečo spraviť nie? S nádejou som sa otočila k Mirai. Dala mi ruku na rameno a v očiach mala slzy. Usmievala sa pri tom. Ale ja ešte nechcem zomrieť! Nie tu!

,,Nedá sa nič urobiť... ani utiecť.. táto guľa zlikviduje všetkých nepriateľov... technika, ktorú ukradol klanu Aisu... kvôli nej boli taký silný..." Sklonila hlavu a potom ma objala. Ja som len neveriacky jej to objatie opätovala. Obidve sme sa otočili k nemu pripravené zomrieť. Aspoň zomrieme s hrdosťou......