Ona:
Mala z neho čudný pocit. Nevedela kde má ten pocit zaradiť a bála sa ho. Začal kaviarničku navštevovať každý deň. A experimentoval. Koľkokrát sem prišiel toľkokrát si dal niečo iné.
Celý deň rozmýšľala čo si dá tentokrát. Bol to akýsi oddych, od myšlienok na svojho oca, ktorý s radosťou prijala. Zamyslela sa frapuccino. Bude to frapuccino.
"Ahoj," pozdravil sa jej :"Dnes ochutnám frapuccino."
Len udivene prikývla a šla ho pripraviť. Bolo to zvláštne, neprehovorili medzi sebou viac ako pár viet, ale začali rovnako rozmýšlať.
Vytvorilo sa medzi nimi divné puto. Ale páčilo sa im to.
Po tejto návšteve sa odhodlal a nechal jej číslo napísané na servítke. Celá skamenená zostala až ho našla. Ale odvahu mu zavolať pozbierala až o niečo neskôr. Dovtedy sa na seba len usmievali a vymieňali pohľady.
YOU ARE READING
My ľudia
RandomPríliš veľa myslíme a príliš málo cítime. Viac ako stroje potrebujeme ľudskosť. Viac ako rozum potrebujeme láskavosť a miernosť. Bez toho zvlčíme a stratíme všetko.
