*O týžden neskôr*
-deň odletu-
Abbyin pohľad:
S lukom sme prežili nádherný týžden. Bol plný lásky a vášne. Môj najkrajší týžden v mojom živote. Len tak sme sa bláznili po dome a celý týžden bol u mňa doma. Dnes je pondelok. Zas chce niekam zmiznúť. Je 5:40 ráno. Čo on o takomto čase robí hore. Veď je príliš skoro vztať. Čo sa to s ním deje. Včera bol celý nesvoj.
Zacítila som ako ma niekto pobozkal na líce a počula som len slabé 'odpusť mi to' .
Čo to malo znamenať?! Čo mu mám odpustiť?! Veď nič zlé neurobil. Teda aspoň si myslím. Radšej som zavrela oči a ďalej spala. Ráno sa to všetko vysvetlí.
Lukov pohľaď:
Nemôžem uveriť tomu, že som taký sviniar. Nechal som ju tam samú bez toho aby niečo tušila. Som idiot. Nezaslúžim si ju. Zacítil som ako sa sedadlo vedla mňa prehlo. Radšej som sa neotáčal. Nechcel som vedieť kto to je. Furt mi v hlave behalo milion myšlienok. Všetky smerovali ku Abby a ku tomu aký som idiot.
"Tak ako bro?" milo sa ma opýtal Calum.
"Tak ako pred smrťou. Oficialne som voľný. Po tomto ma určite pustí k vode a určite so mnou neprehovorí do konca života." sklonil som zrak a utrel si stekajúcu slzu.
"Vraveli sme ti čo máš urobiť, lenže ty si nás nepočúval." povedal trochu naštvane.
Mal pravdu. Môžem si za to sám. Žiadni manažéri, fanúšikovia či dokonca chalani. Len ja. Nik iný. Ublížil som jej a do smrti mi to neodpustí. Nenávidím sa za to.
"Napíš jej esemesku alebo jej zavolaj." nadvihol obočie Cal
"Nemôžem. Musím sa z toho nejak dostať. So mnou by sa len trápila." povedal som skleslo a na Caluma som sa ani nepozrel.
"Ako myslíš" povedal a odišiel späť na miesto na ktorom bol pred tým.
Abbyin pohľad:
Už je 11:00 a Luka nikde. Myslela som si, že si ižiel zavolať. Keď sa mu snažím napísať tak mi ukáže nemožno odoslať. Asi mu radšej zavolám.
Vzala som do ruky mobil a vytočila som Lukove číslo. Nebolo to žiadne pípanie, odkszová skránka a dokonca to ani nezvonilo. Operátor len povedal 4 slová a mne sa spustili slzy.
'Číslo ktoré voláte neexistuje'
V tom momente sa celý môj svet zrušil. Nevedela som čo mám robiť. Na chalanov čísla nemám. Napadlo ma len jedno.
On ma opustil.
Asi preto mi povedal ráno, že mu mám odpustiť. Ale ako mu mám odpustiť niečo takéto? To sa proste tak ľahko nedá odpustiť. Bez slova odišiel a dokonca si zrušil aj číslo. Tak ľahko mu to neodpustím.
Ahojte :3
Takže dnes nová časť. Také nezvycajné. Ja viem.
Chcela som ju neskôr ptidať pretože na tej minulej nebolo veľa prečítaní a ani hviezdiciek. Ale som rada aj za to :3
A aby som nezabudla :D
HAPPY NEW YEAR
Zatial to je všetko.
Bye :) :3
