*o 5 mesiacov neskôr*
Už je to 5 mesiacov čo sme sa s Lukom rozišli. 5 mesiacov ako si Luke našiel na tour novú babu. A už je to 5 mesiacov odkedy som tehotná. Áno presne tak. Som tehotná. Otcom je ako inak než Luke.
Najskôr som sa zľakla, keď som to zistila ale potom som prišla na to, že sa aspoň dostanem z toho trápenia s názvom láska.
Ešte stále k nemu niečo cítim aj napriek tomu, že už ubehlo 5 mesiacov. S Calumom som bola najviac v kontakte a ešte stále som.
Písal mi nedávno, že má voľno pár dní a že ma príde pozrieť. Ja som najskôr nechcela ale on sa nedal odbiť. Bol horší ako stará babka.
Teraz som vo svojom byte a čakám kým dojde Calum. Mesiac po rozchode s Lukom som sa odsťahovala od oca. Všetko mi ho to tam pripomínalo. Zažili sme tam peknéchvíle. Po tom ako som sa s Lukom rozišla som sa úplne zrútila. Najskôr ma otec nechcel pustiť bývať samú, ale ja som na tom trvala. Nemsl na výber. Musel ma pustiť.
Zvonček na dverách zazvonil presne o tretej. Tušila som, že to už bude Calum. On vlasne nevie, že som tehotná. Nik z chalanov to nevie. Dokonca ani Luke a to je otec. Ale ani mu to nepoviem.
Otvorila som dvere a vo dverách stál Calum v celej svojej kráse. Za tých 5 mesiacov veľmi opeknel. Tuším aj posiloval. Mal na sebe čierne skinny a čierne tričko Nirvana. Ako inak. V onliekaní sa vôbec nezmenil.
Calum si ma celú s úsmevom premeriaval a pri bruchu zastal. Nechápavo sa na mňa pozrel. Len som sa na neho usmiala a pohladila som si svoje rastúce bruško.
Za rameno som ho stiahla do bytu a spoločne sme išli do obývačky kde sme si sadli na pohovku.
Nadýchol sa a ja som vedela, že sa spýta niečo na to brucho opýta. Bolo mu to vidieť na očiach. Bol z toho zmätený. Vedel, že nikoho nemám.
"Odkedy..." zasekol sa a nemo pozeral na mňa a potom na moje vypuklé bruško. Ja som to vravela, že sa opýta.
Len som sa pousmiala a odvrátila od neho pohľad. "Už to bude 5 mesiacoc." usmiala som sa a pohladila som si bruško.
Nechcela som plakať ale jedna slza si našla cestu von. Chcela som si ju zotrieť ale Calum bol rýchlejší a zotrel mi ju. Lútostivo sa na mňa pozrel.
"Takže Luke je-" nenechala som ho ani dohovoriť.
"Presne tak. luke bude otec." znova sa mi chcelo plakať. Už len pri pomyslení na to malé mi je do plaču.
"Ako mohol opustiť niekoho tak výnimočného ako si ty Abby?" povedal stále mi hladiac do očí a držiac ma za ruku.
"Ja neviem. Vôbec neviem ako to bude o pár rokov. Ako budem malé vychovávaŗ. Otec ma nemôže stále živiť. Už som predsa dospelá a o pár mesiacov budem mama." povedala som skleslo a roplakala som sa.
"Tššš. Neboj. Bude to dobré. Ja tu budem pre teba a budem ti pomáhať." Hladil ma po chrbte a kolísal sa so mnou.
Trochu ma to aj ukludňovalo. Bola som za túto chcíľu vďačná.
Našu chvílku prerušil Calumov zvoniaci mobil.
"No?...V Sydney...Nie...Hej...Nie som sám...Nie nemôžeš ju zbaliť...Je tehotná...Keby si len vedel...Mne je fuk, že nemáš koho do postele..." povedal celkom naštvane a zrušil.
"Kto to bol?" opatrne som sa spýtala a položila som mu ruku na rameno.
"Otec tvojho dieťaťa" len sa na mňa lútostivo pozrel. Nechcela som už plakať, ale znova sa mi pustil vodopád sĺz. Calum si ma pritisol ku sebe a utešoval ma. V jeho objatí som sa cítila dobre. Cítila som bezpečie. Calum sa vždy najlepšie obímal. Po hodine som sa konečne ukludnila. Ale stále ma Calum obímal.
"Calum budem sa sťahovať."
Ahojte :3
Takže sa hlásim s novou časťou.
Snáď sa vám páčila. Ak áno tak votujte, komentujte. Mňa to len poteší.
Zatial to je všetko odo mña :)
Ja sa s vami lúčim.
BYE :) <3
