IMAGINE [SK]

Ôsma časť-Špeciál

  Prajem všetko dobré do Nového roka! A užite si časť :*
___________________________________
   Niečo buchlo do okna. Najskôr som si myslela, že sa mi to len zdá. Pozrela som sa do okna a BUM, BUM!
   Vstala som z postele a otvorila okno. Nevedela som identifikovať kto a čo to hádže. A BUM! Niečo mi treslo medzi oči. 
   ,,Áuu!" zakňučala som. Pozrela som sa z okna a hádajte kto tam bol...Bol to Antony. ,,Čo tu robíš?...Je sotva 5 hodín ráno."
   Pozrel sa na mňa tými jeho dokonalími očami a nevinne sa na mňa usmil až sa mu spravili jamky. Bol DOKONALÝ. Jemu sa nedá nič vyčítať.
  Pozrela som sa na neho. Mal na sebe koženú bundu, čierne obtiahnuté džíny. V lavej ruke držal helmu a v tej pravej držal zrejme to čo hádzal.
  Z počiatku som nevedela čo to je. No potom....,,Veď to je sneh!" zvískla som radostne. Dúfam že som tým revom nezobudila maminu. To by bol ale prúser.
  ,,Idem za tebou." povedala som a utekala som sa prezliecť.
  Uvedomila som si že som sa pred ním vytŕčala vo vyťahanom starom tričku ktoré používam ako pyžamo. Bolo mi to jedno pretože ak ma chce tak ma musí spoznať zo všetkých stránok no nie?
  Na seba som hodila veci ktoré mi ako prvé prišli pod ruku. ,,Agrr" povedala som sama pre seba. Nemám topánky všetky moje topánky sú dole v botníku. No nič budem to musieť zvládnuť aj  bez nich. Na nohy som si navliekla tri pári teplučkých ponožiek.
  Šplhala som sa po rýni a tesne nad zemou sa mi šmykla noha a ja som sa v plnej paráde vykotila naňho.
  Začali sme sa smiať a následne po mne hodil snehovú guľu.
  ,,Odkial máš toľko snehu?" spýtala som sa zvedavo.
  ,,Je umelý a vyrobil som ho len a len pre teba." usmila som sa a cítila som ako mi horia líca. Odvrátila som sa od neho a dúfala som že si to nevšimne.
  Zasmial sa tým jeho zvonivým hláskom a spýtal sa ma ,,Vieš aký je dnes deň?" ,, 30. decemra......... myslím." odvetila som na jeho otázku. ,,Áno! Presne! A vieš čo bude zajtra?" ,,Nový rok?" opýtala som sa na otázku otázkou. ,,Áno a viem že to bude pre teba ťažké ale.....no vieš....ehmm počul som čo sa stalo stvojou kamarátkou a...."
  Nie,nie prečo mi to pripomína? Prečo ničí túto chvíľu? Uvedomila som že toto je prvý rok čo budem bez Michel.
  Po líci mi stiekla osamelá slza. Utrel mi ju veľmi jemne jeho studenými palcami.
  S jeho rukou zostal na mojej tvári a začal mi hladiť čeľuť.
  ,,Prepáč" pozrel sa na mňa ospravedlňujúco ,,nechcel som ti to pripomínať."
  Sedeli sme na zemi pred naším domom. Počkať, čo ak nás uvidí mamina?
  Očami som prešla okolo nás. Zobrala som do ruky fake-ový [fejkový-falošný] sneh a BUM strela primo do ksichtu.
  Začala som sa smiať, čo najpotichšie. Rýchlo sa oprášil a zaboril do mňa jeho oči. Bolo na ňom vidno že zadržiava smiech.
   ,,Nejdeme niekam?Mohli by sme zobudiť moju maminu." pozrela som sa na neho prosebne.
  ,,A kam by si rada šla?" zaškeril sa na mňa. ,,Ďaleko." odpovedala som rázne.
  ,,Tak poď." chytil ma za ruku a zodvihol ma. Bola som o polovicu nižšia ako on.
  Celú si ma prebehol očami.
  ,,Kde máš topánky?" spýtal sa a zaškeril sa na mňa. Ja som le cítila ako sa červenám.
,,To je na dlho....Tak ideme?" spýtala som sa nedočkavo.
  ,,Jasné!" odpovedal a spravil to čo som nečakala. Jednou rukou ma chytil popod nohy (viete čo tým chcem povedať dúfam pretože ja to lepšie opísať neviem ^-^) a tú druhú mi položil na chrbát a zodvihol ma. Nechápavo som sa na neho pozrela. ,,Čo-čo to robíš?" ,,Pevne sa drž" pošepkal mi do uška. Musela som sa zasmiať.
  Jemne ma položil na motorku a na hlavu mi dal helmu.
  ,,Som lahučká ako pierko že?" spýtala som sa ironicky pretože sa z neho lialo ako keby som ho obliala kýblom vody.
  ,,Ale ako 100 kilové pierko." hovoril a zatial si dával na hlavu helmu.
  ,,Héj! Niesom až taká ťažká to len ty si slabý." tvárili sme sa urazene alo po chvíli nás to omrzelo a začali sme sa smiať.
  Po chvíli naštartoval a za nami ostal iba hlúčik prachu.
  Domy sme míňali jeden za druhým. Vnímala som ich iba ako farebné machule.
   Keď som sa pozrela pred seba videla som sexi chrbát. Cítila som príjemnú vôňu sprcháku a potu.
   Viac som sa k nemu pritlačila. Cítila som sa s ním v bezbečí.
  Z myšlienok ma vytrhol chladný vzduch, ktorý mi ochladzoval líca.
  Obzrela som sa a videla som ako míňame posledné domy nášho mesta.
  Za 5 minút sme zastali pred akým si veľkým plotom...........

 
____________________________________
  Mali by ste ma ukameňovať :D lebo som hrozná! :(
  Ja viem že, som časť mala pridať už dávno ale nejak nevyšlo lebo keď časť už bola napísaná tak sa celá vymazala a potom som sa nasrala a kašlala som na to. Proste celá ja. :'D
  Chcem vám oznámiť že táto story má 300+  reads len tak ďalej :*
  Neni to nejaký extra špeciál ale hádam sa vám páči aspoň toto :)
ps. Už vopred sa vám ospravedlňujem za gramatiku :)

BTW: Ďalšiu časť by som mala vydať zajtra uvidím ako budem stíhať :*