IMAGINE [SK]

#štvrtá časť

Večer som si písala s Michel. Písali sme si asi o všetkom pokým mi neprišla žiadosť o priateľstvo. Bola od nejakého Antonyho, ale problém je v tom, že ja žiadneho Antonyho nepoznám. Tak som pozrela jeho profilovky. Neverili by ste, bol to chalan z dneška.
Ten s oslepujúco bielymi zubami, s modročírymi očami a vlasmi čiernymi ako havranie perie.
Jedným slovom dokonalý.
Žiadosť som mu prijala a začali sme si písať. Keďže som ho až tak dobre nepoznala nepovedala som mu nič osobné, ale aj tak
to bola milá a prijemná konverzácia.
Keď už som ledva dovidela na klávesnicu, rozlúčila som sa a s príjemným pocitom som zaspala.
Ráno
Vstala som plná energie. Dokonca som mala aj celkom príjemné sny a na bus som prišla predčastne, ale keď som doňho vošla , Michel nikde.
Bolo to divné, musela mať fakt dobrý dôvod aby nešla do školy pretože má fakt prísnych rodičov. Nenechali ju doma ani keď mala vysoké horúčky. No nič sadla som si sama.
Pozerala som z okna mihajúce sa stromy. No prírodou som sa dlho nekochala pretože pri ďalšej zastávke sa ku mne niekto dovalil.
,,Ahoj Margret, dnes ti to fakt sekne." povedal niekto spoza môjho chrbta, no než som niečo stihla povedať sedel pri mne.
Neprekážalo mi to pretože podľa hlasu som vedela že je to Antony.
,,Zase sama?"spýtal sa.
,,Hej, teba do toho nič!"začala som sa s ním hrať hru.
,,Chcel som byť len zdvorilý" povedal akosi smutne.
,,A čo ty, kde máš kamoša, tiež ťa opustil?"
,,Neviem" podľa mňa ho to ani netrápilo. Ale teraz bol totálne smutný.
Chcela som mu zlepšiť náladu a v tej chvíli som po ňom zatúžila.
Zatúžila som po jeho perách, chcela som ho do nich kusnúť. Chcela som aby mi zastonal do úst. Chcela som vdychovať jeho vôňu.
Našťastie autobus zastavil a ja som už našťastie nemusela nad tým rozmýšlať.
Chystal sa vstať, ale ešte pred tým som mu dala jemnú pusu na líčko. Čo to do mňa vošlo? Čo to preboha robím? Začervena som sa, líca mi horeli ale srdce bilo túžbou. Strašne som sa bála čo bude nasledovať.
On nič, zostal tam len tak vyjavene sedieť. Po chvíli sa spamätal, podvihol mi hlavu dvoma palcami, takže som mu musela pozrieť do očí. Do tých jeho nádherných belasích očí v ktorých som sa rozpúšťala.
Hladeli sme si do očí hodnú chvíľu. Srdce mi bilo ako o život ale červeň z líc pomaly odstupovala.
Priala som si aby sa táto chvíľa nikdy neskončila.
Pomaly sme sa k sebe približovali.
Medzi nami bol ani nie milimeter. Zatvorila som oči. Obaja sme dýchali rovnaký vzduch.
Naše pery sa takmer premenili v jedny ale ako naschvál k nám podišiel šofér, dosť nasraný šofér a spustil dosť nasraným tónom,,Nepočuli ste, konečná!"
Otvorila som oči a doslovne vyskočila zo sedadla.
Rýchlosťou blesku sme vyšli z autobusu a začali sme sa smiať.
Antony podišiel ku mne a pošepkal mi do ucha tak že to nikto okrem mňa nemohol počuť ,,Ešte sa uvidíme Margret."
Tá veta vo mne vyvolala otázky a pochybnosti.
Hneď ako to dopovedal dal mi pusu na líčko. Mala som chuť vrhnúť sa naňho strhnúť z neho to sexi oblečenie ale keďže som slušná a stojím priamo pred školou ovládla som svoje hormóny i keď veľmi ťažko.
Zaškeril sa a už ho nebolo.
Ešte asi 5 minút som tam stála a rozmýšlala som čo sa práve stalo.
Potom som sa spamätala a utekala do triedy.
Prvá bola matika. Učiteľka nám rozdala včerajšie písomky. Dostala som 2. Chápete 2! Zvískla som na celú triedu. Tým pádom sa na mňa všetci pozreli. ,,Mám 2" objasnila som im situáciu. Všetci na mňa chápavo pozreli pretože ja väčšinou mám samé 4.
Vedľa mňa položili Michelinu písomku. 4? Michel má 4? To sa na ňu nepodobá. V poslednej dobe je dosť mimo a dnes neni ani v škole. Ďalej som sa ňou nezaoberala. Rozmýšľala som o Antonovi. Má tak nádherné meno....rozmýšľala som o ňom až do zazvonenia. Prestávka bola veľmi dlhá a hodina ešte dlhšia.
10,9,8,7,6,....odpočítavala som do zazvonenia sekundy ktoré mi prišli dlhšie ako minúty.
3,2,1....,,Cŕŕŕn" ,konečne' povzdychla som si sama pre seba.
Z triedy som vybehla ako prvá.
Na obede
Sadla som ku stolu pri ktorom sedávam s Michel.
Dnes mi vôbec nechutilo jesť. Hlavu som mala doslovne v oblakoch. Myslela som naňho. Nikdy v živote som nemala taký dokonalí pocit pri srdci.
Z myšlienok ma vytrhol pohlad na chlapca s dievčaťom ktorí vstúpili do jedálne. Držali sa za ruky. Boli dokonalí. Ale počkať veď toho chalana poznám! Veď to je......
_________________________________
Tak štvrtá časť na svete :D
Snažila som sa ju napísať čo najlepšie a čo najskôr tak dúfam že sa páči :*
-Čo myslíte že sa stalo Michel?
dozviete sa v ďalšej časti a už sa dostávame aj k tomu čo sa stále dookola sníva Margret! ;D
-Kto myslíte že vošiel do jedálne?
taktiež sa dozviete v ďalšej časti :*
Potešia ma vaše votes
By the way 800+ slov, to je najdlhšia časť takže som na seba hrdá :'D
(ps. ospravedlňujem sa za chyby :P )