Stála v prázdnom výťahu, opierajúc sa o stenu. Sledovala dej na nočej ulici cez sklenenú stenu. Na moment sa jej zazdalo, že ho zbadala.
,,Neil!" zakričala. ,,Neil, švihni si!" jednou nohou držala otvorené striebornú dvere výťahu.
Stihol to len tak tak. Dobehol, votrel sa dovnútra a oprel ju o stenu, kde sa im spojili pery.
Vivien mu aktívne bozky oplácala a jednou rukou sa snažila stisnúť tlačítko.
,,Chcem byť s tebou," zašepkal keď sa odedelili.
,,Veď sme spolu." usmiala sa.
,,Nie. Nie naozaj."
Vtedy mu presne nerozumela, tak ho len znova pobozkala.
Vyzeral smutne, aj z diaľky. Napadlo ju, že by sa mala cítiť zle. Mala by si želať, aby ju nevidel.
Bolo jej to jedno.
Vtedy jej to bolo jedno, jediné čo ju trápilo bol ten okamih.
