„Myslím, že sú nádherné."
„Vyzerajú ako obyčajné rastliny," zafrflal.
„Rastliny sú kamaráti," ohrnula nos Vivien a pevne objala kochlík oboma rukami.
Keď zalievala kaktus Elain, bytom sa rozľahlo zvonenie telefónu. Bola jedna z ľudí ktorá ešte vlastnila pevnú linku.
Po niekoľkých zvoneniach sa otvoril odkazovač. A potom Neilov hlas.
Viv, to som ja. Chcem len...aby si vedela, že ma to naozaj mrzí a chápem, že už je medzi nami koniec. Ale.... [nádych] ozvi sa. Prosím. Potrebujem len vedieť, že si v poriadku.
