,,Vivien!"
Bol to on. Jeho hlas by rozoznala kedykoľvek. Otočila sa. Chcela to mať za sebou.
Bez pohybu sledovala, ako k nej bežal. Bol chudší, než si ho pamätala. Mal výraznejšie lícne kosti a kabát na ňom akosi plantal. Stále mal tie šialene modré oči, ktoré mohla stále označovať za najkrajšie aké kedy videla. Čierne vlasy mal dlhšie.
,,Viven," prehovoril znova, keď pred ňou zastal. Neodpovedala. ,,Volal som, ja -"
,,Ja viem." prerušila ho. ,,Chcel si vedieť či som v poriadku. Som."
Bol ticho. Sledoval ju, akokeby nedokázal pochopiť jej slová. ,,Ja... mrzí ma to."
Pokrútila hlavou a usmiala sa:,,Neviním ťa z toho. Vtedy medzi nami už nič nebolo. Nič. Ten oheň bol dávno preč."
Preglgol. ,,Viv,"
,,Mal si pravdu. Vtedy v tom výťahu. Neboli sme spolu. Aj keď som ťa ľúbila, nikdy sme naozaj neboli spolu. Bolo tam priveľa tajomstiev."
