„Keby si si mala vybrať hviezdnatú oblohu alebo vysvietené mesto, čo by to bolo?"
„Asi mesto."
„Veď máš rada kľud."
„Áno. Ale tie svetlá už poznám."
Ležali vedľa seba. A držali sa za ruky. Boli pri sebe tak blízko a to jej celkom stačilo. Na tú chvíľu sa jej zdalo, že sú spolu. Tak ako to vždy chcel. Nikdy ho viac nemilovala.
„Zamiluješ sa znova."
„Viem."
Ale nevie si to predstaviť. Teraz, keď ju to naozaj mrzí.
Ešte sa stretnú. Aby sa mu mohla ospravedlniť, tak ako on jej.
