Kamarátky s výhodami

11.časť.

Som rada, že okolo seba mám takýchto skvelých ľudí, aj keď na poniektorých (konkrétne na Lewisa) občas až prehnane žiarlim, ale to je v láske normálne nie? Veď hovorí sa: ,,Kto žiarli, miluje." takže toto je jeden z neskutočne veľa dôkazov, že ju milujem, aj keď o tom asi nevie. Nikto jej to nesmie povedať. Bojím sa totiž, že naše ehm.. kamarátstvo skončí a to je tá najposlednejšia vec, ktorú chcem, skutočne.

Silvester.

Vôbec mi dnešok nepríde, ako posledý deň v tomto v celku zaujímavom roku. Neprajem si nič iné, aby krásne skončil a ešte krásnejšie začal. Veď, ako na nový rok, tak po celý rok. Začať nový rok pokojne je asi snom kažéhi dospelého človeka, čo na to verí alebo sa mýlim?

Mala neskutočnú chuť si ísť zabehať. Vstala som z postele, v kúpelni som vykonala rannú hygienu a obliekla som sa do niečoho športového. Vzala som si mp3 prehrávač, dala som si slúchadlá do uší a beh mohol začať.
Bežala som po svojej vymyslenej trase a započúvala som sa do Jamesa Blunta a jeho You're beautiful, ktorá bola jedna z mojich najobľúbenejších pesničiek.

Pozerala som si na svoje topánky a klusom som behala. Započula som zvuk mimo slúchatiek a pozrela som sa pred seba. V tom do mňa niekto narazil a spadla som na zem.

,,Au." pozrela som si na nohu.

,,Neviete dávať pozor?!" zamračila som sa na osobu predomnou. Stál predomnou čiernovlasý, celkom nízky a trochu svalnatý chlapec. Mohol mať asi toľko rokov ako ja.

,,P-prepáčte." ľútostivo na mňa pozrel a natiahol ku mne ruku aby mi pomohol vstať. Chytila som sa jej a zdvihol ma.

,,Do frasa." zanadávala som, keď som stúpla na ľavú nohu. Nehorázne ma bolela.

,,Je vám niečo?" starostlivo sa na mňa pozrel Neznámy.

,,Bolí ma noha." stúpla som iba na tú druhú.

,,Pomôžem vám." chytil ma okolo pásu.

,,Zvládnem to." usmiala som sa naňho napriek tomu, že som naňho bola stále nahnevaná.

,,Nie, berte to ako ospravedlnenie."

,,Tak dobre teda." chytila som sa ho okolo krku. Vzal si ma ako nevestu na ruky a niesol ma.

,,Kam to bude?" pozrel na mňa.

Nadiktovala som mu svoju adresu a nechala som sa niesť. Vdychovala som jeho omamnú vôňu a privrela som oči. Díval sa pred seba.

,,A sme tu." usmial sa na mňa, keď sme prišli pred panelák, v ktorom bývam. Zazvonila som Annie.

,,Už to zvládnem." usmiala som sa a chcela som zliezť, ale nepovolil mi.

,,Ja vás tam odnesiem." otvoril dvere a šiel k výťahu. Nechali sme sa vyniesť na poschodie, kde bývam ja. Vo dverách stála Annie a nechápavo na nás pozerala. Neznámy ma položil na botník.

,,Prepáčte." slabo sa usmial a odstúpil.

,,Počkajte, nedáte si kávu?" zastavila som ho pred odchodom.

,,Nie, ďakujem. Mal by som už ísť," pozrel sa na hodinky na svojej ruke, ,,napáchal som dosť škôd." otočil sa a vyšiel von.

,,Dovidenia." usmial sa, zamával nám a jednoducho sa vyparil.

,,Kto to bol?" spýtala sa ma Annie, keď som si opatrne začala vyzúvať topánku z bolavej nohy. Až v tejto chvíli som si uvedomila, že sme sa nepredstavili. Mohla som sa ho spýtať na meno, ja hlúpa.

,,Ja vlastne neviem ako sa volá." záporne som zakývala hlavou.

,,Ako to, že nevieš? Na rukách ťa sem donesie nejaký neznámy princ a ty nevieš ani len ako sa volá?!" Annie zvýšila hlas a rozhadzovala okolo seba rukami.

,,Pozri, bola som si zabehať a keď som sa nepozerala pred seba, vrazil do mňa a sotil ma na zem. Trval na tom aby ma odniesol domov a mňa tá noha skutočne bolí, takže mi je celkom jedno ako sa volá. Som rada, že som doma a že ma tam nenechal." vyzula som si aj druhú topánku, opatrne som odkulhala do kuchyne a vzala som si mrazenú zeleninu.

,,Noha?" prišla za mnou Annie a zabalila balenie mrazenej zeleniny do uteráka.

,,Udrela som sa, keď do mňa vrazil." vzala som si to od nej a odišla som do obývačky. Vyložila som si nohu na stolík a na boľavé miesto som si priložila ľad.

,,Au." ticho som zakňučala a nechala som nohu v tej polohe. Prisadla si ku mne Annie s dvoma pohármi zmrzliny.

,,Je mi ľúto, že sa ti to stalo a rovnako aj to, že som po tebe kričala, takže ako ospravedlnenie.." usmiala sa a podala mi pohár so zmrzlinou.

,,Je to v poriadku a ďakujem." našpúlila som na ňu pery a čakala som na pusu od nej.

Naklonila sa ku mne a jemne ma pobozkala. Bozk som jej opätovala rovnako ako tie ostatné bozky za tým. Po chvíli sa odtiahla.

,,Roztopí sa ti to." dala mi pusu na nos a pustila sa do zmrzliny. Strávili sme tak aj zvyšok dňa a noha ma takmer prestala bolieť.

Neznámy.

Bola tak nádherná. Jej oči, jej vlasy, jej pery, jej pokožka. Bože, vďaka ti, že si mi na zem zniesol anjela.
Usmieval som sa ako mesiačik, keď som odchádzal z bytu tej najdokonalejšej slečny vo vesmíre. Nepreháňam! Aj keď mám pravdu povedať, bolo mi veľmi ľúto toho čo som spravil, ale na druhú stranu som bol skutočne rád.

Večer.

Oslavujeme s priateľmi v meste. Za 10 minút je pól noc a naše mesto robí obrovský ohňostroj. Teším sa na to. Námestie sa pomaly zapĺňa ľuďmi. Sledujem každú jednu tvár. Vlastne neviem prečo. Chcem ju vidieť? To asi áno. Chcem sa jej spýtať na jej meno, číslo, kurizovať jej pokiaľ nebude moja. Do dnes som na lásku na prvý pohľad neveril, ale teraz viem, že existuje.

Madison.

Prišli sme na námestie a postavili sme sa do davu ľudí. Ariel šla na Silvestra za rodinou, takže sme tu len ja a Annie. Nenápadne mi Annie strčila ruku do vrecka vetrovky k mojej, chytila ma a preplietla nám prsty na ruke. Oprela si hlavu o moju a rovnako ako ja, čakala na pól noc. Zrazu mi niekto poklepal po rameni. Zlakla som sa a prudko som sa otočila. Vedľa mňa stál Neznámy. Chlapec, ktorý ma ako nevestu doniesol domov. Chlapec, ktorého neviem ani len meno a bol u mňa doma. Je to divné.

,,Ahoj, tak čo noha?" previnilo sa usmial. My si tykáme? Že o tom neviem.

,,Už je v poriadku." usmejem sa.

,,Ako sa vlastne voláš?" pozeral na mňa.

,,Madison." usmiala som sa naňho a natiahla som k nemu ruku. Gesto prial, jemne mi ju stisol a potriasol.

,,David. Teší ma." usmial sa.

,,Tiež ma teší." usmiala som sa a predstavila som mu aj Annie. Po chvíli prišli jeho kamaráti.

Začali sme nahlas odpočítať sekundy do pól noci. Nový rok, šanca na nový začiatok. Možno sa tento rok niečo zmení. Možno k lepšiemu no možno k horšiemu. Uvidí sa.

,,Nula!" všetci ľudia vykríkli a ja som v tom momente ucítila niečije pery na tých mojich. Pery, ktoré dobre poznám a ich presladká chuť, ktorú zbožňujem. Zbožňujem Annie. Zbožňujem jej všetko.

AHOJ! Takže tu máte po veľmi dlhom čase novú časť. Prepáčte to čakanie, ale nevedela som sa dokopať k dopísaniu.
Sľubujem, že 12. časť bude čo najskôr. Začala som ju písať už dnes tak sa pokúsim čo najskôr ju dokončiť.
Každopádne. Ďakujem za všetky votes, komentáre a pozretia pri minulých dieloch.
Ľúbim vás. <3