Kamarátky s výhodami

Epilóg.

Dnes je prvý apríl. Rozhodla som sa neveriť ničomu, čo mi ktokoľvek povie. Nemám rada tento deň. Je to zvláštne, otravné a najmä zbytočné.

Vstanem a oblečiem sa. Ako každé ráno si urobím kávu a sadnem ku stolu. Pomaly ju vypijem a umyjem za sebou hrnček. Pozriem sa na hodinky a sadnem si k telke. Zostáva mi už len čakať.

Po pár minútach niekto zaklope na dvere. Vstanem a vyštartujem k dverám. Rýchlo k ním pribehnem a hneď, ako vo dverách uvidím stáť Annie, hodím sa jej okolo krku. Objatie mi behom sekundy opätuje a ja s úsmevom na tvári nasajem jej vôňu-moju obľúbenú vôňu.

,,Tak ideme?" usmiala sa a pomaly ma pustila.

Stále som ju chcela objímať a túliť sa k nej, ale po pár sekundách som ju pustila tiež.

,,Áno." prikývla som a vzala som si čiernu koženú bundu.

Skontrolovala som všetko potrebné a rozľúčila som sa s Danniem. Obula som si topánky, zamkla som byt a šla som za Annie. Pomaly som ju dobehla, prehrabla som si svoje blonďaté vlasy a kráčala som vedľa nej. Nenápadne som ju "jedným očkom" pozorovala a všímala som si jej črty. Usmiala som sa pri pohľade na ňu. Ona je moja múza.

Celý deň sme sa prechádzali po ZOO, v parku, po meste. Sedeli sme v cukrárniach, boli sme dokonca aj na obed. Annie si zo mňa stále robila srandu, aj napriek tomu, že som jej povedala, že to neznášam. Nakoniec som sa smiala s ňou.

A čo robíme teraz? Sedíme v parku a obzeráme sa po ľuďoch okolo nás. Annie držala moju ruku a skúmala moje prsty. Vraj ju udivuje, aké malé sú.

Domov sme prišli pozde večer. Po celodňovej "túre" sme si šli sadnúť do baru. Ani jedna sme však nepili. Tancovali sme blízko seba, vrtili sme sa v rytme hudby. Moje ruky putovali po jej tele a tie jej zas po mojom. Stále sme sa smiali.

Vošli sme do nášho spoločného bytu a usadili sme sa s fľaškou vína na gauč. Vyzerali sme ako pár. Klamal by ten, čo by povedal, že to tak nie je. Stále sme sa pozerali jedna druhej hlboko do očí a užívali sme si túto chvíľu, chvíľu plnú rôznych zmiešaných pocitov. Naše vône sa zmiešali, naše prsty sa preplietli a naše jazyky spolu tancovali vášnivé tango. Annie ma pohladila po mojej alabastrovej pleti a opatrne sa odomňa odtiahla.

,,Milujem ťa." zašepkala mi do pier.

Moje srdce na pár sekúnd prestalo byť a hneď, keď znova začalo, bilo veľmi rýchlo. Keby bola súťaž o najrýchlejšie bijúce srdce, to moje by vyhralo. Zatajil sa mi dych a moje oči pozreli hlboko, veľmi hlboko do tých jej.

,,Apríl?" smutne som sa usmiala. Mala zavreté oči, takže ma našťastie nevidela. Iba mykla ramenom a znova sa perami prisala na tie moje.

Myslela to ako žart alebo naozaj? Cíti to tak skutočne? Čo ak to tak je? Bola by som najšťastnejšia osoba na svete. Ukázala by som jej, ako veľmi ju milujem a ukazovala by som jej to každý jeden deň. Pokiaľ možno, tak čo najdlhšie. Zahrialo ma u srdca, keď tie dve slová vyslovila, ale zabíja ma myšlienka, že to nie je pravda. Veď len pred nedávnom tu na tomto gauči sedela s Lewisom a hovorila mu to isté. Nie jedenkrát som ich počula. Ničilo ma to.

Bozky som jej opätovala. Snažila som sa z nich niečo vyčítať, ale nedarilo sa. Nevedela som, či je to dobré alebo zlé. Bozkávali sme sa hodnú chvíľu, no po čase som sa od nej opatrne odtiahla. Tak veľmi som si želala, aby tie slová boli pravda.

Láska. Len obyčajné slovo kým mu niekto nedá neobyčajný význam. U mňa mu ten význam dala Ann. Možno o tom ani nevie, ale urobila to. Čoskoro sa to dozvie. Musím jej to povedať, inak asi vybuchnem. Lenže čo ak je neskoro a jej srdce má skutočne Lewis? Možno má ona to jeho. Načo sú jej dve? Jedno zlomí, to je isté. Bude to moje alebo to jeho? Boh vie, osud vie. Ja neviem.

V láske sa vždy riaďte iba srdcom, vykašlite sa na rozum, pretože rozum Vám nikto nedá ani nevezme, ten budete mať vždy. Pre lásku je potrebné urobiť všetko, všetko čo srdce chce a po čom túži, a to Vás musí viesť ďalej. Aj keď jedného dňa ten druhý Vaše srdce možno rozšliape na kusy a vy budete mať pocit, že padáte a padáte, tak verte, že až dopadnete, tak budete vedieť, že ste urobili všetko preto, aby ste dostali to, po čom Vaše srdce túžilo a rozum Vás postaví potom späť na nohy. Možno budete rozmýšľať čo by bolo, keby bolo to a to. Občas zostanú nezodpovedané otázky, ale nebuďte slabosi, ktorí sa oháňajú tým, že to nemalo cenu. Človek toho druhého nemiluje len tak, srdce a duša vie prečo Vás to k nemu ťahá.

Znova ma pobozkala, ale tento bozk nebol nejako obzvlášť dlhý. Bolo to skôr len také narazenie našich pier o seba. Keď sa odtiahla, pozrela sa za mňa na stenu. Uvedomila som si, že sa díva na hodiny na bielej stene.

,,Vidíš? Už je pár minút druhého a ja ťa stále milujem.."

Moje srdce skutočne prestalo biť. Vynechalo pár úderov a nechcelo sa vrátiť do normálu. Nevedela som sa nadýchnuť. Ten nepopísateľne skvelý pocit. Mojím telom prešiel elektrický prúd. Bola som v siedmom nebi. Na mojej tvári sa vykúzlil úsmev. Chcelo sa mi plakať.

,,Tiež ťa milujem." omámene som vydýchla a pozrela som sa jej do očí. Usmiala sa a znova ma pobozkala. Po chvíľke som ju objala a stiskla som ju najviac, ako som vedela. Dúfala som, že tento moment nikdy neskončí.

Vedela som, že jej srdce nepatrí Lewisovi, ale mne. Vedela som, že to Lewisove srdce je to zlomené. Bola som šťastná, že je len moja a hovorím vám, nikomu ju nedám. Milujem ju viac než svoj život. Je to moja princezná a ja ju ochránim. Sľubujem.

Koniec.