Queen of the Hunger Games (SK FANFICTION)

8. Kapitola: Nie je spokojná

Akosi vás rozmaznávam. Tu máte ďalšiu časť. Stane sa v nej toho veľa, tak pozorne čítajte. 9. Kapitola, z pohľadu istého rebela, bude obsahovať pár postáv z originálnych Hier o Život (hoci podstatne starších - keďže od revolúcie ubehlo 25 rôčkov) a môžete sa na ňu tešiť...asi zajtra. Alebo aj dnes? :D Tak, užite si kapitolu. 

,,Je to nutné?" spýtam sa, obzerajúc si v zrkadle svoje šaty na rozhovor. Vypočúvať ma bude Effie Trinket. Má to na starosti už od konca revolúcie, no vyzerá stále rovnako. Sídelčania nestarnú tak ako my obyčajní ľudia.

,,Prezidentka to chcela," odpovie Even.

Moje šaty sa skladajú zo stoviek ruží prilepených na snehobielu látku. Na vrchu sú celkom biele, no nižšie prechádzajú do zlatej farby. Prípravný tím sa dnes tiež prekonal. Vlasy mám nafarbené na bielo a spočíva na nich čelenka - takisto z ruží. Tak strašne zo mňa cítiť Sídlo, až to bolí. Nie som si istá, čo to znamená. Stále ma chce varovať? Nespravila som nič zlé. Každopádne sú to šaty hodné dievčaťa, ktoré dostalo v hodnotení desiatku, ako vravel Amadddeus. Taumn dostal zrejme zaslúženú jedenástku, Leselie deviatku a Kole desiatku, rovnako ako ja. Blbí súrodenci majú obaja po dvanástke - lezú mi na nervy čoraz viac a viac.

Šaty Leselie sú omnoho jednoduchšie a na tvári má oveľa menej make-upu, no vyzerá spokojná. Závidím jej. Prezidentka ju zrejme naozaj nechce zabiť. No, odhliadnuc od faktu, že aj tak ide do Arény.

Sedím v zákulisí a rozmýšľam nad tým, čo mi poradili mentori. Mám byť šťastná. Mám sa usmievať. Chváliť Sídlo. Chváliť Prezidentku. Neplánujem nič také spraviť, mám predsa svoju hrdosť. Rozhodla som sa pre pasívne - agresívnu stratégiu. V duchu sa usmejem a snažím sa samú seba presviedčať, že to bude dobré. Nebojím sa davu, jediná osoba, ktorá by mi mohla pekne sťažiť pobývanie v Aréne je Prezidentka. No aj tak sa jej nebudem pchať do zadku.

Ako prvá z nášho Obvodu je v rozhovoroch na rade Leselie. Vychvaľuje Sídlo a nahlas sa smeje. Nemám jej to za zlé, keďže jej sponzori nás budú zrejme peknú chvíľu živiť. Všetci jej tlieskajú a keď príde do zákulisia, tvári sa šťastne.

,,Aká som bola?" spýta sa šeptom.

Spolu s Tonnym, ktorý si na svoj rozhovor ešte chvíľu počká ju ubezpečujeme, že si viedla úžasne. Kole vyzerá zadumane, zrejme nad niečím urputne premýšľa.

,,Claretti Hanson!" ozve sa.

,,Veľa šťastia," poprajú mi Even, Tonny, Kole a Leselie. Len kývnem hlavou a na vysokých opätkoch sa nemotorne vydám smerom k Effie, ktorá už sedí na kresle potiahnutom ružovou kožou.

Keď ľudia zbadajú moje šaty, zaochkajú od úžasu. Efiie sa k nim pridá.

,,Vyzeráš nádherne, zlatko," zloží mi poklonu a pobozká ma na obe líca. Je mi to divné, ale zrejme je to zvyk Sídelčanov, preto sa na nič nasťažujem a pretrpím to. Potom si sadnem, opatrne, aby som si nedoničila šaty.

,,Kto ti robil také nádherné šaty, moja milá?" spýta sa ma s širokým úsmevom.

,,Môj štylista Even Revely," odpoviem a moje oči zrazu upúta postava sediaca celkom vpredu na stoličke pripomínajúcej trón. Prezidentka. Má ozajstný zmysel pre drámu, pomyslím si. Pozerá na mňa spôsobom, ktorý priam hovorí: ,,Skús nespomenúť veľkodušnosť Sídla a Prezidentky, a skončíš zle."

Nahlas preglgnem. Nemienim skončiť zle.

,,...a sponzorovala ich Prezidentka. Sú prekrásne, však?" spýtam sa s obrovským umelým úsmevom a publikum súhlasne jasá.