Čierne vdovy 1: Dokiaľ nás život nerozdelí

10. Kapitola

Konečne prišla sobota a Sebastian presne o desiatej zastavil svoj otvorený dvojkolesový koč pred Blackwoodovským domom, kde žili nové osadníčky. Vedľa seba mal kyticu chryzantém a piknikový kôš naplnený uhorkovými sendvičmi, jablkovým koláčom a iných dobrôt, ktoré mu na túto príležitosť pripravila Hannah.

Netreba dodať, že neochotne.

Ale po malom dohovorení od Charlesa nakoniec povolila a pomohla.

Pred domom nemusel dlho čakať.

Chvíľu po jeho príchode sa otvorili dvere a vybehla Lucille v sprievode Heather. Asi už nejakú chvíľu čakali za dverami.

Sebastianovu pozornosť však priťahovala Valery, v jej marhuľových šatách.

Pocítil nedočkavosť, keď videl, ako sa Valery vo dverách rozpráva so ženou v čiernych smútočných šatách.

Viac z tajomnej ženy nevidel a vôbec mu to neprekážalo.

Jeho myseľ patrila len Valery.

Zliezol z koča a pristúpil s kyticou k pätám schodov, kde na Valery poslušne čakali Lucy a Heather.

„Dúfam, že vám neprekáža, že som pozvala aj Heather. Ešte nikdy na pikniku nebola a ja som jej chcela poskytnúť tento zážitok."

Valery sa na neho usmiala s iskričkou v očiach. Očividne čakala, že bude mať výhrady.

„Nie, vôbec nie. Budem rád, keď sa k nám vaša sestra pripojí." Pri oslovení sestra, sa Valery zvedavo pozrela na Heather, ale nič nepovedala.

Pre Sebastiana bude prítomnosť Valeryinej sestry výhodou.

Aspoň zabaví Lucille, aby sa mohol Sebastian s Valery súkromne porozprávať.

„Priniesol som vám kvety z vlastnej záhradky. Dúfam, že vám urobia radosť."

„Áno, sú prekrásne. Ďakujem vám." Zobrala si ich a privoňala si k nim. „Sú skutočne z vašej záhradky?"

„Nie. Ukradol som ich z priateľovej záhrady. Nemusíte sa báť, že by o tom nevedel."

Sebastian nezabudol ani na mladšie slečny a vytiahol dve krásne červené ruže. „Krásne kvety pre krásne slečny."

Odmenili sa mu hanblivým úsmevom.

Valery ešte odbehla do domu, aby dala všetky kvety do vázy s vodou, zatiaľ čo Sebastian pomohol dievčatám do koča.

Nakoniec pomohol nasadnúť aj Valery. Potom dal svojmu hnedákovi pokyn vpred.

Zamierili cez celé mesto do parku pri rieke a zastavil až na vzdialenejšej strane, kam vedel, že nikto nechodí. Tráva bola jasne zelená, očakávajúca leto a plná kvitnúcich rastlín, po ktorých začal liezť rôzny hmyz. Zvieratá tam ale vidieť nebolo, pretože to miesto bolo stále veľmi blízko ľudí.

Pomohol ženám vystúpiť a kým Heather s Valery rozprestreli deku pod starým dubom, Sebastian sledovaný malou Lucille odstrojil svojho jediného koňa.

„Ako sa volá?" spýtala sa dievčatko placho.

Usmial sa na ňu. „Generál. Pomenoval som ho tak, lebo tiež často nesúhlasí s mojím názorom."

Vybral z vrecka kocku cukru a položil ho Lucille do dlane. „Skúsiš mu ho dať?"

Prikývla a Sebastian ju zdvihol, aby dosiahla k čiernej konskej hlave. Hladkala koňa po pysku a oči jej žiarili, akoby mala druhé Vianoce.