Without you

27. 1. 2016

,,Už musím ísť." oznámila som mu okolo 18:30.

,,Fajn." povedal Drake.

,,Za štvrťhodinu mi ide bus...tak sa maj." otočila som sa na odchod.

,,Počkaj." zastavil ma.

,,Hm..?"

,,Idem s tebou."

Nikdy pred tým ma nešiel odprevadiť.

,,Tak fajn." odvetila som a spolu sme sa vybrali k východu z lesa.

V polovici cesty Drake zastavil a začal niečo hľadať vo vrecku. Vytiahol cigarety. Jednu si zapálil.

,,Dáš si so mnou?" natiahol ku mne ruku v ktorej zvieral krabičku. Najprv som si jednu chcela zobrať ale potom som si to rozmyslela.

,,Asi nie, vďaka." 

,,Prečo?" spýtal sa.

,,Neviem... nemám chuť." mykla som plecom.

,,Hm..."

,,Aspoň ti viac zostane."

,,Hej..." uškrnul sa a pokračovali sme v ceste. Prenasledoval nás obláčik čierneho dymu. Nenávidela som, keď mi ho fúkal do tváre. Veľmi dobre to vedel, takže to robil stále. Dovtedy, dokým sme nevyšli z lesa sme spolu vlastne ani neprehovorili. Bol počuť len to, ako Drake vyfukoval dym z úst.

,,Chýbal som ti?" ozval sa nakoniec.

,,Jasné. Nemal mi kto fúkať dym z cigariet do ksichtu." podpichla som ho. Zasmial sa, no vzápätí zvážnel.

,,Mar... povedz mi pravdu. Chýbal som ti?"

,,Nie je to hádam jasné? Veľmi si mi chýbal. Stále som na teba myslela. Jedinou pozitívnou myšlienkou v mojej hlave si ty." zahľadela som sa do zeme. ,,Vlastne... si mojou jedinou myšlienkou."

Drake s úsmevom odhodil dofajčenú cigaretu na zem. 

,,Rád to znovu počujem. A len tak pre zaujímavosť, aj ty si mi chýbala." 

,,Hm..."

Ani som si nevšimla že sme už na zastávke.

Objal ma. Milovala som jeho objatia. Cítila som sa, akoby ma niekto prikryl obrovskou dekou. Bola som taká nízka zatiaľ čo on bol vysoký a mocný. V jeho náručí som sa úplne stratila. 

Po chvíli odstúpil. 

,,Už je tu..." kývol hlavou smerom k prichádzajúcemu autobusu.

Dopravnému prostriedku, ktorý ma zas na istú dobu (či už bude krátka alebo dlhá) oddelí od jeho prítomnosti.

,,Fajn. Ďakujem ti za dnešok." usmiala som sa.

Naklonil sa ku mne. ,,Ľúbim ťa." zašepkal.

,,Aj ja teba." 

Posledný krát ma pobozkal a potom som v rýchlosti nastúpila do autobusu.

,,Jeden študentský. Na konečnú." povedala som šoférovi a podala som mu niekoľko centov. Vytlačil mi lístok. Autobus bol takmer plný. Pretlačila som sa do úzadia a z okna som sledovala, ako odchádza. Iným smerom ako ja.

Naše cesty sa opäť rozchádzali.

V tom momente som si položila jednu otázku.

Kedy ho znovu uvidím?