Vianoce, sviatky pokoja a radosti?

Dovolenka, varenie, rodina

  

Chcel by som vložiť vianočnú atmosféru do pohára a môcť z neho vyberať každý mesiac po troške.

Hustá para, mierne stúpala z červených pohároch položených na stole, v ktorých mali všetci pripravené horúce čokolády. Ich vôňa sa vznášala všade vôkol a nejeden žalúdok rozprúdila. Malý Tom, celý zašpinený od nej, sa blažene zalizoval a mľaskal tak hlasno, až sa všetci vôkol rozosmiali.

"Babka, robíš najlepšiu čokoládu na svete!", všetci súhlasili s Tomovým konštatovaním a odložili prázdne poháre späť na stôl.

"Tak, keď tu všetci takto sedíme, takmer celá rodina, chcela by som vám niečo oznámiť," nadýchla sa a pokračovala v preslove. "Keďže náš dedko už bohužiaľ nie je medzi živými, nech mu je zem ľahká, chcem Jane a deťom darovať niečo, čo sme si dlhé roky odkladali. Náš sen, ísť na Hawai, už sme bohužiaľ nestihli splniť, no mali sme aj kúpenú letenku spolu s luxusným ubytovaním. Šetrili sme na ňu naozaj dlho, tak sme si mohli dovoliť "buchnúť sa po vrecku". No keďže sa stalo to, čo sa stalo", na chvíľu sa odmlčala a všetci napäto počúvali, "chcem túto dovolenku venovať mojej dcére Jane a jej prekrásnym deťom, mojim vnúčatám." Zahľadela sa na nich a pokračovala, "myslím, že si vaša rodina zaslúži odpočinok a dávku luxusu", v sprevádzaní smiechu žmurkla, "mám vás veľmi rada a záleží mi na vašom šťastí, takže dúfam, že si ju naozaj užijete a poriadne sa zabavíte," zoširoka sa usmiala a v rukách držala štyri letenky druhej triedy. So svojím milovaným manželom si mali dopriať rozmaznávanie v prvej triede a teraz, keď už na to bolo neskoro, rozhodla sa vymeniť dva lístky prvej triedy za štyri druhej. Bola nadšená, keď jej to zišlo na um a keď teraz videla ich prekvapené tváre trhalo jej kútikom úst. "Čo pozeráte akoby ste videli ôsmy div sveta?", rozosmiala sa, "veď si ich zober, Jane." Blonďatá dcérenka vyvaľovala oči a červené pery vykrivila do úsmevu. "Páni mami, ja neviem čo povedať, ďakujem ti."

Všetci boli z babkinho gesta veľmi príjemné prekvapení a tešili sa spolu s nimi. Och dovolenka na Hawaii. Vysoké horúčavy, ktoré vám nedajú dýchať, obrovské slnko bude zahrievať krásny, sypký, zlatistý piesok, ktorý sa dostane aj na miesta, kde nie je vítaní. Ach! To budú prázdniny!

"Takže teraz si choďte robiť, čo vám je povôli a potom sa všetci stretneme o piatej na večeri. Podáva sa kurací rezeň s hranolkami", zasmiala sa babka a pobrala sa do kuchyne.
Všetkým sa už slinky zbiehali a v žalúdku im vyhrávala serenáda. No, bohužiaľ museli vydržať necelé dve hodinky.

Beth ako prvé sa vyvalila na posteľ. Aj keď sa to nezdá, taká prechádzka zimnou krajinou je veľmi vyčerpávajúca. Poriadne sa zaborila do mäkkých perín a o chvíľu sa už jej skrehnutým telom rozplývalo teplo.
Vianoce sú úžasné! Možno to niekto vníma ako sviatok, kedy sa všetci tvária ako sa milujú. No jej rodina taká nebola, dobre vedela, že sa všetci celým srdcom ľúbia a dokazovali si to nie len na sviatky.

V tejto dobe nájdete málo rodín, ktoré sú skutočne šťastné, buď sa tvária, že sú, alebo sa ani netaja rozvrátenými vzťahmi.

Spustila nohy z obrovskej postele, priam hodnej kráľovnej a vsunula nohy do bielych huňatých papúč.
Bola si vedomá toho, že jej izba v honosnom dome je naozaj skvostná, ale nikdy si ju vlastne poriadne neobzrela. Postavila sa presne do stredu izby na biely koberec a vnímala jeho mäkkosť. Pomaly otáčala hlavu a sledovala každý kúsok tej skutočnej nádhery. V ľavom rohu pri okne bolo ležérne opreté obrovské zrkadlo, v ktorom si mohla prezrieť celú svoju krásu, ktorej mala Beth naozaj dostatok. Zdedila ju hlavne po svojej matke. Obrovská skriňa do ktorej sa zmestí desatoro šiat, z ktorej zaplnila tak maximálne sedminu priestoru, mala krásnu jantárovú farbu a luxusné posuvné dvere.
Luster bol jednoduchý guľovitého tvaru a farbou zladený so zvyškom izby. A na koniec menší gauč slonovinovej farby, ktorý bol na druhom konci v rohu od zrkadla. Bolo to tam veľmi útulné a príjemné. Mala dokonca pocit, že jej je tam lepšie ako doma. Predsa len nemajú toľko peňazí na dokonalé zariadenie a všetci do jedného to chápu a tak nejak si na to zvykli. Nie je pravda, že je potrebný luxus na to, aby ste cítili potešenie či priam šťastie, myslím, že najdôležitejší sú práve skvelí ľudia, ktorých v živote nikdy nie je dosť.

Jedným ťahom vybrala zo skriňe suché milované rozťahané tričko, ktoré nosila výhradne len na doma a k tomu obyčajné tepláky.

Mokré vlasy si zaviazala do vysokého copu a siahla po mobile položenom na nočnom stolíku vedľa postele. Ako každý "teenager" najskôr skontrolovala facebook, twitter a poslala vianočné priania moderným spôsobom sms-kou. Avšak nebola typický "násťročný", nepotrebovala sledovať najnovšie módne výstrelky, či každý piatok vymetať párty s kamrátmi. Skôr preferovala kľudné posedenie na káve, kde si mohli všetko povedať do očí, pričom nemusela kričať cez hlasnú hudbu a dýchať okolitý cigaretový vzduch...

Po trošku dlhšom zahĺbení v najnovších fotkách kamarátok zo zimných prázdnin sa jej konečne podarilo odtrhnúť od toho zlodeja času a utekala dole do kuchyne pomôcť babke.

"Čo potrebujete pomôcť?", usmiala sa na babku, a až teraz si uvedomila, že namiesto tety Liv sa v kuchyni s babkou zvŕta jej mama. Úplne zabudla, že teta je v nemocnici. Bodaj by sa tak stihla vrátiť do Vianoc. Lenže tie sú už zajtra... Stihe to?
"Mami, prosím ťa, choď si oddýchnuť. Ja prevezmem štafetu," zasmiala sa a mama, celá zašpinená od múky, jej vďačne podala zásteru. "Babka a ty si nechceš oddýchnuť?" "A kto by to celé pripravil?," hodila na ňu mierne pobavený pohľad. "Ja predsa! Azda podceňuješ moje schopnosti?", odpovedla Beth na oko urazene. "Nie, to by som si nikdy nedovolila!", babka obranne zdvihla ruky a spoločne sa na menšom divadielku zasmiali.

S chuti sa pustila do obalovania kuracieho mäsa v trojobale a ani neostala čistá. "Máš to po kom mať", utrela jek babka múku z tváre.

Keď sa už chutné rezne konečne vyprážali na rozhorúcenom oleji, ich lahodná vôňa prilákala dokonca aj uja Josha. Rozospatým očkom hodil po urobených rezňoch a už sa chystal jeden si ukradnúť, keď mu babka buchla po prstoch. "Vydrž na obed! O chvíľu sa už bude podávať!" Beth to celé pozorovala s odstupom a smiala sa na neukojiteľnom Joshovom hlade. Stále si to musí opakovať... Miluje svoju rodinu.