I loved You~SK~✔

7. Je toto koniec?

...Kedˇ som prišiel domov z obývačky sa ozýval hlas z TV.Vošiel som do obývačky,kde na gauči sedela mama.,,Ahoj mami.",,Ahoj Peter.Kde si bol?",,Bol som za Miou v nemocnici.",,A už sa prebrala?",,Ano,zatial čo si ty bola v práci,tak sa prebrala."-povedal som zo smiechom.,,Zajtra pôjdeš za ňou?",,Ano.Prečo?",,Mohla by som ísť s tebou?",,Ano mohla."-povedal som a odišiel do kúpelne sa osprchovať..Vyšiel som a išiel do izby s uterákom okolo pásu.V izbe bola Paula.,,Paula,čo tu robíš?!",,J-j-ja som ti upratovala izbu.",,Neklam!Tak prečo si pozeráš môj facebook?!",,Prišla ti nejaká správa.",,Daj to sem!"-povedal som a vytrhol jej notebook z rúk.Mama vošla do izby.,,Deje sa tu niečo?",,Nie mami."-povedala Paula.,,Ano deje!Paula mi číta správy na facebooku!",,Dobre.Klud Peter.Ukludni sa."-povedala mama...Kedˇ mama a Paula odišli z izby,pozrel som si kto mi písal.Bola to správa od Mii:
Mia:Ahoj.Chýbaš mi :(

Ja:Ahoj.Aj ty mi chýbaš ale zajtra prídem za tebou dobre?

Mia:Dobre.Teším sa na teba :* 

Ja:I love You

Mia:I love You too

Ja:Naozaj?

Mia:Ano

Ja:Spomínaš si na Matúša?

Mia:Nie :/ Iba na to ako som s ním bola kamarátka.Nemohol by si mi porozprávať čo sa stalo pred tou nehodou?

Ja:Dobre porozprávam ti to ale až zajtra kedˇza tebou prídem okay?

Mia:Okay :D :*

Ja:Ja už pôjdem tak zajtra sa vidíme :* ahoj

Mia:Ahoj :*

Neodpísal som jej už,len som zatvoril notebook,prezliekol sa a išiel spať...

Ráno..
,,Peter vstávaj,nestihneš školu!"-povedala moja starostlivá mamička a pokúšala sa ma zobudiť.,,Vedˇuž som hore."-povedal som rozospato.,,Tak vstávaj!",,Dobreee"...,,Hej,Peter.Nepísal si si včera s Miou?No vieš,mňa si zablokovala a nemôžem jej teraz písať.Nevieš ako sa má alebo či je v poriadku?"-spýtal sa ma Matúš cestou do školy.,,Písal som si s ňou.Má sa celkom fajn a je jej trochu lepšie.",,Dnes ideš za ňou?",,Ano",,Mohol by si jej toto dať prosím?"-povedal to a podal mi nejakú obálku.,,Fajn dám jej to.",,Ok,dík kámo.",,Nemáš začo."

V škole...

Práve je hodina matiky.Učitelka tu ešte nieje.Ja a Matúš sedíme spolu a hráme sa na mobiloch..Zrazu do triedy vošla udychčaná matikárka.,,Tak deti,dnes máte volnú hodinu."...

V nemocnici...

Kráčame chodbami a hladáme Miinu izbu..Konečne sme našli jej izbu.Vošli sme dnu.Nikto tu nebol.Pozrel som sa do kúpelne.Ani tam nikto nebol.Izba bola prázdna.Vyšli sme znova na chodbu.Utekali sme na recepciu.,,Dobrý deň.Kde je Mia Juríčková?"-spýtal som sa recepčnej.,,Na operácii.",,P-p-prečo?!"-povedal som a slzy sa mi tlačili do očí.,,To vám nemôžem povedať.",,Prosím,povedzte mi to.",,Prepáčte ale nie.",,Ach.Tak nič,dovidenia.",,Dovidenia."-po týchto slovách sme sa vybrali preč z nemocnice.,,Bojím sa o ňu."-povedal som a zotrel si slzy.,,Neboj sa.Ona je silná."-povedala mama...

Mia
Kedˇ som si dopísala s Petrom išla som už spať.Mala som divný sen,ak to vôbec bol iba sen.Kráčala som po dlhej chodbe a na jej konci bolo biele svetlo.Na stranách chodby boli velké obrazy a na každej som bola s niekym ako napríklad ja a mama,otec a ja,ja a Lucia,Sisa a ja,Peter a ja,Jakub a ja,ja a Matúš.Pozrela som sa pred seba.Na jednej z lavičiek ktoré tam boli sedel starší muž.Pozrel sa mojim smerom.Postavil sa z lavičky a mieril ku mne.Až kedˇ bol bližšie všimla som si že je to otec.Ale čo tu robí?,,Ahoj oci.Kde to som?Prečo tu som?Ty tu čo robíš?"-začala som ho zasipávať otázkami.,,Ahoj Mia.Sme v "nebi".Si tu kvôli tomu že počas spánku si upadla do bezvedomia a ja ti tu teraz robím spoločnosť.",,Ako to že sme v nebi?!",,No v nebi ešte nie sme,kedˇ prejdeme cez to biele svetlo tak tam budeme ale ty ešte máš čas,mama ťa potrebuje.Nemôžeš ju opustiť.Ja už musím ísť."-povedal a odchádzal k tomu svetlu.,,Počkaj!Ako sa mám dostať späť?"-zakričala som ale on už zmizol a pomaly mizli aj tie obrazy..Zrazu som sa ocitla na nemocničnej chodbe.Okolo mňa chodili doktory a sestričky.Prišla som k jednému z doktorov.,,Prosím vás,čo sa tu deje?"Spýtala som sa ho to ale on si ma nevšímal.Postavila som sa pred neho ale on bez problémov cezomňa prešiel.,,Ja som duch?"-spýtala som sa samej seba.,,Ano ty hlupaňa."-povedalo mi moje svedomie.Išla som tým smerom ako išli niektoé sestričky.Vošli sme do jednej miestnosti.Asi operovacia miestnosť.Na operovacom stole ležalo telo presnejšie telo dievčaťa.Až potom mi doplo že som to ja.Doktory stáli okolo mňa,teda okolo môjho tela a stažili sa ma priviesť k životu ale márne.Na tom pípacom stroji bola stále rovná čiara.Je toto môj koniec?...

******************
Ahojte Ludia :D Už asi dva týždne nebola nová časť za čo sa ospravedlňujem.Fakt sorry ale nemala som moc času na písanie...Velmi dakujem za tie vaše pozitívne komentáre a tak isto dakujem za votes. :) :* Myslíte si že je toto koniec?Napíšte do komentárov čo si myslíte. :) Dúfam že sa dnešná časť páčila a ak áno zanechajte vote alebo koment :) Zatial ahojte a vidíme sa pri dalšej časti :) :*