Polobohyňa

Kapitola 4: Portál?

~

Ja sa ospravedlňujeem ale ide o to, že ja síce mám pár kapitol dopredu nachystaných.. ale ďalej som ešte nič nenapísala a neviem či vôbec napíšem :/ Lebo mám toho veľa rozpísaného tak netuším ako to bude. Ale som veeeľmi rada, že to niekto číta tak som sa rozhodla to ešte pridať a uvidíme no :)

(A táto časť je krátka tak ma nekameňujte :D)

~

"Úplnesi tej čašníčke pomotal hlavu," krútila som hlavou.

Prestalopršať. Išli sme do nejakého parku.

"Anisom sa nesnažil," usmieval sa. Prekrútila som očami.

„Takžety ma tam len dovedieš a potom pôjdeš kam..?" spýtala somsa ho.

„Potommám jednu tajnú prácičku, to ti neprezradím" tajomne povedal.Ako inak.

Prešielokolo nejakej sochy a zastavili sme pri strome, ktorý mal veľmihrubý kmeň. Hermes sa poobzeral. Nikto v parku nebol, bolopráve po daždi. Fakt som netušila o čo mu ide. Potom sadotkol toho stromu, zavrel oči a končeky prstov mu zažiarilizlatým svetlom. A to svetlo sa rozširovalo až vytvorilo nastrome portál.

„Aleteraz vážne..." začala som, "Skočila som vám na to všetkým.Kľudne povyliezajte a ukážte mi skryté kamery."

Hermes sazoširoka usmial a ukázal jej, že má vojsť.

„Až podáme."

Pozrela somsa na neho a potom pomaly pristúpila k portálu. „Neverím,že to robím," a vošla som do neho.

Ani somnežmurkla a už som stála úplne inde. Okolo mňa boli saméstromy a asi sme boli na nejakom vrchu. Skoro som sa v tomšoku šmykla na blate. Hermes sa zjavil po dvoch sekundách.

„Kde tosme?"

„Prejdeštadeto," ukázal mi smer, „A si v Tábore Polokrvných."
„Touž nemôžeš ísť so mnou? Čo tam mám robiť?" nedôverne somzazerala na Tábor.

„Lenzídeš dole, keď uvidíš kentaura, choď za ním a všetko sadozvieš," povedal, a akože si pozrel na zápästie ako nahodinky a robil sa, že nestíha. „To je ale veľa hodín, užmusím ísť. Uži si to tam."

„Skvelé.A ešte sa niekedy stretneme?"

Hermes sipriložil prsty k perám a poslal mi vzdušný bozk. „Ahoja dávaj na seba pozor."

A potomsa vyparil. Začala som vážne uvažovať, čo som mala v tomčaji.

Tak som sateda vydala tým smerom ako mi ukazoval. Zrazu som mala krásnyvýhľad na celý Tábor Polokrvných. Zdalo sa mi, že je tuteplejšie ako tam kde sme prišli portálom. Zišla som nižšiea vtedy si ma začali všímať decká, čo boli naokolo. Boloich tu dosť veľa, bohovia sa asi fakt nevedia držať na uzde.Začali sa tam zhromažďovať ako dav. Vtedy som si spomenula, žeja sakra neviem čo je to kentaur. Ach, keby som tak pozerala tiefilmy, ktoré mi odporúčala Mel! Kentaur.. Mätne myslím, že jeto niečo s koňom.

Tak som tamzostala stáť a nervózne som pozerala na nich. Odrazu sa davrozostúpil a kráčal ku mne nejaký... No to asi bol tenkentaur. Bol to starší muž, ale spodnú časť tela mal konskú.Dosť ma to odrovnalo a pozerala som sa všade len nie na neho.Zdalo sa mi, že som niekde opodiaľ nás zahliadla toho chalanaz námestia. Ale to by predsa bola blbosť, či? Chcela som satam pozrieť znova no ten koní muž sa mi prihovoril a otočilasom sa na neho.

„Ty musíšbyť Erin Walkerová."

Prikývlasom.

„Poď somnou."

Decká saznova rozbehli preč a ja som nasledovala koňa. Vošiel donejakého väčšieho domu, čakala som skôr stajne. Pokynul mi nechsi spravím pohodlie a ja som si sadla na sedačku.