Bola som normálne dievča...(SK)

2. časť

S Valériou sme sa ešte dlho rozoprávali, potom som sa uvedomila a išla som do svojej izby. Našťastie nebývam ďaleko. Dnes mám 1. krát vyučovanie, som zvedavá, či prvý vyučovací deň prežijem. 

Obliekla som si čierne kraťasy, čierne tričko s potlačou a obula som si čierne  Vansky . Už od 5. ročníka chodím len v čiernom, je to moja šťastná farba. Trochu som sa namaľovala a dala som si malé nenápadné náušnice. Keď som bola hotová, pozrela som sa na hodinky. ,,Do riti! Nestíham!" Rýchlo som zamkla dvere a utekala som na vyučovanie. Pri tom ako som bežala, som do niekoho vrazila. Bol to nejaký chalan, ktorý očividne nestíhal tiež. 

,,Ale, ale kráska. Kľud! Ty si na 100% prváčka ako ja. Tiež som si nezvykol že musím teraz ísť na vyučovanie, tiež nestíham. Poď, pôjdeme spolu!" Zadívala som sa mu priamo do očí, mal ich nebíčkovo-modré a plné radosti. Len sme tam stáli a pozerali si do očí. Zrazu so mnou mykol a ja som sa pozbierala. ,,Tak čo? Ideme? Za 5 minút zvoní!!" Len som prikývla, na nič iné som sa nezmohla. Chytil ma za ruku a začali sme utekať na vyučovanie. Do triedy sme pribehli na čas, no boli sme celý upotení. 

,,Ďakujem." Odvrkla som a šla som si nájsť miesto.  Všade bolo obsadené, zostalo len jedno miesto, vedľa neho. Potľapkal a stoličku a zvolal ma, nech si tam idem sadnúť.  

,,Ahoj, som Jakub. Hlavne ma posím nevolaj celým menom, volaj ma Kubo, alebo si niečo vymysli ty." usmial sa na mňa.

,,Ja som Alex, ale môžeš ma volať Alex" úsmev som mu opätovala. Bože on je tak neskutočne pekný! Blonďák s modrými očami a veľým, krásnym úsmevom. Trochu sa mi podobá na Vall. 

Po ďaľších pár minútach, prišiel učiteľ. Konečne! Začala nám prvá hodina, kde sme sa pomerne len zoznamovali. Po tých neskutočne dlhých 45 minútach, konečne zazvonilo. Už,už som sa chcela pobrať za Vall, keď ma Kubo chytil. 

,,Kamže si sa vybrala? Cez malé prestávky musíš byť v triede, Alex." 

,,To vážne?! Ach, tešila som sa že pôjdem za Valeriou...." 

,,Za akou?!" skočil mi do reči. 

,,Noo, jednou druháčkou. Nádherne kreslí  a je strašne milá." Kubo si buchol dlaňou po čele. ,,Čo máš za problém?!"

,,To je na 100% moja sestra." Už aspoň viem prečo sa mi tak podobajú.

,,Takže ju poznáš." 

,,Až moc." Obidvaja sme sa zasmiali. 

Takže druhá časť je tu! Dúfam že sa bude páčiť. Znova, budem veľmi rada za hlasy, komenty, ale aj za každé pozetie. Vidíme sa pri ďaľšej časti. :)) Papa.