Bola som normálne dievča...(SK)

4. časť

Bola som ako omráčená. Tá veta ma zaskočila. Nebola som si istá, či som dobre počula. Kým som sa zmohla na slovo, Vall začala rozprávať...

,,Môj otec bol vážený podnikateľ, mal veľkú, stavebnú firmu a okrem toho sa zapájal aj do miestnej politiky. Všetci ho považovali za úžasného a veľkorysého človeka, ale to ho nepoznali. V skutočnosti to bol obyčajný hajzel! Moju mamu si vlastne kúpil, doprial jej luxus, výmenou za absolútnu poslušnosť. Keď sa mu chcela v niečom spriečiť, vždy ju zbil. Bol v tom fakt profík, nikdy ju neudrel do tváre, pretože to by bolo vidieť. Modriny schovávala pod šatami. Najhoršie bolo, keď chľastal...Niekedy pil aj celý týždeň a my sme sa museli prizerať na to ožraté hovädo, ako bije našu mamu. Veľa krát sme sa mu snažili v tom zabrániť, hlavne Jakub, ale boli sme len deti. Poviem ti...boli sme "ideálna" rodinka! Vždy som dúfala, že ho ten alkolohol raz zabije, bohužiaľ som sa mýlila... Pred troma rokmi sa vracal zo služobky, samozrejme zas pil a sadol si ožratý za volant. Vedel, že keby ho aj zastavili policaji, nič sa mu nestane, pretože policajného prezidenta, mal na výplatnej páske. Tentokrát sa prerátal. O tretej poobede sa rútil cez jednu dedinu stovkou, v dedine samozrejme neboli chodníky a po krajnici išla mladá mamička s kočíkom, môj tatko bol taký ožratý, že nevybral zákrutu a doslova ich z tej cesty odstrelil. Kočík preletel ponad auto a žena mu skončila pod kolesami. Mala vážne zranenia, ale vnútri zomrela, pretože jej jediné dieťa na mieste zomrelo... Z tohoto sa už nemohol nijak vykrútiť, už mu nepomohol ani policajný prezident, ani najlepší právnik. Dostal 13 rokov... Moja mama sa totálne zrútila, bola na tom psychicky veľmi zle, že ju museli umiestniť do psychiatrickej liečebne. Chvíľu sme bývali u starkej, potom som odišla na internát a o rok prišiel za mnou aj Jakub. " 

Keď Vall prestala rozprávať, už neplakala. V očiach sa jej zrkadlil nekonečný hnev a smútok, chytila som ju za ľadovú ruku a dlho som nemohla povedať ani slovo. Mala som pocit, že jej to neprekáža, že jej stačí, že som s ňou... 

Môj príbeh začína mať jasné kontury. Dúfam, že sa vám zatiaľ páči a budem rada, ak budete sledovať aj pokračovanie, som zvedavá aj na vaše názory a prípadné návrhy čo by som mala zlepšiť. Ahojte! Vidíme sa u ďalšej časti, ktorá bude onedlho. :) <3