Bola som normálne dievča...(SK)

3. časť

  Ahojte moji, prepáčte s prvým pokusom som sa nemohla ztotožniť a tak som ju musela prepísať. Dúfam že sa vám bude páčiť. Užite si novú kapitolu. :333  

Po nekonečne dlhej škole som sa vybrala za Vall. Zistila som, že má ešte ešte jednu hodinu. Sadla som si na lavičku vedľa triedy a vytiahla som si zošit, hádam sa za tú dobu niečo naučím.

Konečne zvoní! Žiaci sa rozbehli von z triedy a skoro ma ušľapali. Ako posledná vyšla Vall, úplne sama, s nikým sa nerozprávala a išla ako bez života. 

,,Ahoj Vall. Deje sa niečo?"

,,Ahoj." povedala to veľmi skleslo.

,,Čo sa deje?"

,,Ale nič, zlato." 

,,Hovor!" trochu som zvýšila hlas aby mi to konečne povedala.

,,Všetci sa ma strania. A ja sa im ani nečudujem." objala som ju a ona sa rozplakala. Stisla som ju ešte silnejšie. Keď sa trochu spamätala, vrátili sme sa na jej izbu. VAll sa hneď zvalila vyčerpane na posteľ,  ja som však bola zvedavá prečo si myslí, že si to zaslúži. Nedalo mi to a opýtala som sa.

,,Vall, vysvetli mi, prečo si povedala, že sa im nečuduješ!?"

,,Kašli na to, Alex! Proste to tak je..."  

,,Boha Vall! Nebuď blbá a vyklop to!" 

,,Ty nebuď blbá a nestaraj sa do toho! Toto sa ťa netýka!" 

,,Kurva! Robíš z toho priveľkú drámu! Sa tváriš, ako keby si niekoho zabila." 

Zrazu nastalo hrobové ticho, vzduch okolo nás akoby zamrzol. Vall na mňa uprela uslzené oči a potichu povedala: ,,Ja nie, to môj otec..."