Bloody Circle

V.

„Slečna Velascová sa minulý víkend dostala do konfliktu s inou väzenkyňou. S ľahkými zraneniami bola presunutá do nemocničného bloku. V stredu bola následne presunutá do iného nápravného zariadenia."

„Akého? Názov? Adresa? Čokoľvek?"

„Prepáčte, ale túto informáciu vám nemôžem poskytnúť."

„Je to moja sestra," zaškrípal Sean zubami. „Kam bola presunutá? Čo presne sa odohralo?"

„Pán Ward, práve sa dívam na písomné vyjadrenie slečny Velascovej, podľa ktorého si vyslovene nepraje, aby akékoľvek informácie o jej osobe boli poskytnuté komukoľvek inému, než jej právnikovi. Prosím, kontaktujte jeho. Ak ste rodina, určite naňho kontakt máte. Naozaj vám žiadne informácie poskytnúť nemôžem. Pekný deň."

Sean zlostne zanadával a hodil mobil na gauč. S radosťou by vyklepal aj poslednú omrvinku informácie z jej právnika, ak by mu ten bastard dvíhal. Na pomyselný to-do list na najbližšiu návštevu Mexica si pripísal zmaľovať Miguelovi tvár. Sľúbil Seanovi, že na jeho sestru dohliadne. Tak kde bol, keď ho naozaj bolo treba?!

Bol si istý, že Salma by ho nikdy neodrezala od informácií o jej osobe. Takisto, ako bol presvedčený, že má dosť rozumu na to, aby si v base nevytvárala konflikty. Netušil však, kde je pravda, a tá nevedomosť ho zabíjala.

Mohol vyhľadať Chiaru. Vedel, kde ju nájsť. Vedel aj, že by to malo neblahé následky. Povedala o štvrtej. Ak by sa tam dostavil teraz, pravdepodobne by sa dozvedel, čo sa stalo. Ale za akú cenu? Chiara by mu to dala vyžrať. Salma bola jeho slabinou a Chiara to veľmi dobre vedela. Nemohol riskovať, že sa jej niečo stane.

Racionálna časť mysle mu navrávala, že nech sa so Salmou udialo čokoľvek, je to pod kontrolou. Chiara mala informáciu o tom, čo je s jeho sestrou ešte skôr, než sa on vôbec dozvedel, že sa niečo deje. Nevytiahla by ako páku naňho čosi, čím by si nebola istá. Chcela ho mať pod kontrolou, a mala by presný opak, ak by sa Salme niečo stalo a on by sa to dozvedel.

Ale tá druhá časť – brat tŕpnuci strachom o svoju malú sestru – bola príliš výrazná na to, aby skrátka pokojne sedel a počkal do štvrtej.

Sean sa vrhol k mobilu, keď za zrazu rozozvučal, no so sklamaním zistil, že to je len Lydia. To mu pripomínalo, že jej sľúbil, že stihne výsluch nejakých svedkov. „Prosím?"

„Meškáš, Ward," ozval sa mu pri uchu Lydiin hlas s anglickým prízvukom, ktorého sa nedokázala zbaviť, nech akokoľvek chcela. „Donovan je zhmotnený kus idiota. A navyše právnik. Spravila som si prestávku, ale neviem, ako dlho ho tu ešte udržím. Čakať na teba alebo nie?"

„Už som na ceste," zaklamal Sean a potláčal frustráciu, ktorá v ňom narastala. Ako sa mal popri tomto všetkom ešte aj sústrediť?! „Pokračuj bezo mňa, za pätnásť, nanajvýš dvadsať minút som tam."

Sean zložil a zamieril do kúpeľne. Pustil ľadovú vodu, nabral si ju do dlaní a ponoril si do nich tvár. Potreboval sa spamätať. Upokojiť. Nemohol si dovoliť panikáriť.

Nesmieš stratiť kontrolu. Nie nad tým, čo sa deje okolo teba – to nikdy nebudeš skutočne kontrolovať. Nesmieš stratiť kontrolu nad sebou. Strach je zabijak, prinúti ťa robiť iracionálne rozhodnutia. Musíš ho ovládnuť skôr, než on ovládne teba.

Sean sa horko uškrnul a osušil si tvár. Paradoxne, boli to Chiarine slová.

Nikdy mu neklamala – hoci s utajovaním pravdy to už nebolo tak ružové. Nikdy si neprišli na chuť, no napriek tomu jej kedysi veril, pokiaľ išlo o túto... záležitosť. Síce niekedy pôsobila, že by ho bez váhania hodila krokodílom, no nikdy mu nedala skutočný dôvod neveriť jej. Pokým Jake žil. Potom mu už nedala ani len poriadnu príležitosť hovoriť s ňou.