Bloody Circle

X.

Salma chcela zažiť čosi skutočne americké. A tak ju Sean vzal do podniku, kde robili najlepšie burgre, aké kedy jedol. Za menší úplatok sa mu podarilo získať útulný stôl v zadnej časti reštaurácie.

„Ako dlho si vonku?" spýtal sa Sean, keď si objednali. Mal na jazyku iné otázky, ktoré by chcel mať zodpovedané, ale snažil sa, aby ich rozhovor neznel ako vypočúvanie. Šlo mu to pekelne ťažko.

„Týždeň," odvetila Salma pohľadom nenápadne skúmala ľudí naokolo. „Ale to nie je to, čo chceš vedieť, že?" Salma sa pousmiala a konečne mu pozrela do očí. „Bolo mi povedané pobiť sa dosť vážne na to, aby ma pár dní nechali v nemocničnom krídle. Je tam menej kamier, menej svedkov. Tak som vyprovokovala jednu kravu, ktorá ma mala v zuboch."

„Si v poriadku?" zamračil sa Sean. Pohľadom preletel jej tvár a postrehol opuch na ľavej lícnej kosti dôkladne zamaskovaný makeupom. „Keď som volal do väznice, spomínali ľahké zranenia."

Salma sa uchechtla. „No, v podstate neklamali. Málokedy je to menej než pár zlomenín a tečúca krv. Netvár sa tak, mám len nejaké škrabance, modriny a zlomené rebro. Asi. Tam sa nik neobťažuje zisťovať, aký je skutočný rozsah zranení." Sean sa nadýchol, že niečo povie, no jeho výraz musel napovedať o jeho nálade, pretože Salma ho nepustila k slovu. „Niekto sa postaral o príkaz na preradenie do basy v Tijuane. Komunikácia však namiesto cez zamestnanca tej väznice prebiehala cez prostredníka, ktorý sa zaňho len vydával. Bolo to perfektne načasované a zohraté. Väzenská stráž ma prepustila do rúk údajných zamestnancov tijuanskej väznice, zatiaľ čo v Tijuane o mne nikdy nepočuli."

„Čo ak sa niekto rozhodne to skontrolovať?" zamračil sa Sean.

Salma mu venovala pobavený úsmev. „V Tijuane miznú ľudia pomerne často. Priveľa členov kartelov, ktorí sa nevedia vystáť, priveľa sadistických dozorcov... Ak by sa skutočne niekto obťažoval v budúcnosti zisťovať, čo sa so mnou stalo, Tijuana ma bude mať v systéme, hoci ma tam nikdy nik ani len nevidel. Pravdepodobne potvrdia, že ma prijali a zomrela som pri nejakej nešťastnej nehode, len aby to mali z krku."

Sean bol tak znechutený a naštvaný na mexické súdnictvo, ozbrojené zložky a korupciu, že keď pred ním pristál double cheeseburger, už naňho ani nemal chuť. Salmu to ale nevykoľajilo, akoby rozprávala iba o počasí, nie o jednej z inštitúcií, v ktorých strávila posledných sedem rokov svojho života. Oči jej zažiarili pri pohľade na špeciál, ktorý obsahoval asi všetko, čo si Sean dokázal predstaviť v jednom burgri. S širokým úsmevom ho vzala do rúk a zahryzla doň.

Salma mala sedemnásť, keď ju našli v byte plnom drog s jej priateľom s podrezaným hrdlom a ďalším mladíkom s početnými bodnými ranami, ktorý upadol do kómy a o tri dni neskôr zomrel. Všetci traja mali v obehu heroín a fentanyl. Salma si z tej noci údajne nič nepamätala. Na vražednej zbrani, ktorú zaistili, bola DNA iba ich troch. A Salma bola jediná nažive. Bolo tak logické hodiť vraždu na ňu a zbaviť sa prípadu. Nikoho nezaujímalo, že sila a uhol bodných rán nebol zhodný s fyzikálnymi možnosťami útleho sedemnásťročného dievčaťa, hoc aj na drogách.

Keď bol v Mexiku prípad raz uzavretý, nik sa neobťažoval ho znovu otvárať alebo nebodaj prehodnocovať. Iba zlomok vrážd v Mexiku bol skutočne vyriešený, pretože nemali kapacity na ich vyšetrovanie. A tak keď sa našiel naoko jednoznačný prípad, s radosťou ho uzavreli, aby prilepšili štatistiky.

„Oh, bože," povzdychla Salma a napila sa koly. „Je to výborné. V každom inom jedle by som na ten dresing nadávala, ale tu to chutí famózne." Sean sa konečne pousmial a mlčky ju pozoroval. „Chutí takmer ako mamine chiltomate," pokračovala Salma nerušene. „A než povieš, že nemám šancu pamätať si, ako chutí – mala som ho v stredu, takže pamätám. Vzali ma domov, k mame."