Chalan v kapucni

EMMA

"Miláčik?"- vážne mi k šťastiu chýbal tento melodický hlas.

"Miláčik?"- otočila som sa s nadvihnutým obočím Lucasovím smerom.

"Milujem ťa, to nevieš?"- zahral sa na patetického chalana so zlomeným srdcom.

"K veci!"- pretočila som očami. Vážne po tomto týždni nemám náladu na jeho vtípky. Schytala som pár štvorok a núdza o päťky tiež nebola...

"Miláčik neodpovedala si mi!"- schytal škaredý pohľad. "Chystáme sa večer von. Pridáš sa k nám?"

"Nemám náladu"- povedala som po pravde.

"Ty ju nemáš celý týždeň"- zahundral si popod nos.

"Ja viem"- povzdychla som si. "Bol to fakt náročný týždeň"

"Prečo?"- opýtal sa akoby bol idiot.

"Škola"- odpovedala som normálne.

"Pravdu!"- prebodol ma skúmavým pohľadom.

"Ja ti hovorím pravdu!"-  zavrčala som. Vážne neviem prečo som to povedala takým tónom akým som to povedala. Lebo jediná koho klameš si ty sama!

"Em, nedovoľ, aby sa z teba stala troska"- jemne sa mi prihovoril Lucas. Vyhýbala som sa mu pohľadom a ignorujúc jeho poznámku som sa vybrala smerom preč zo školy. Prečo som si sakra nezobrala Adamovo auto?! Lebo si to včera trošilinku prehnala? Už sa mi aj bolesť hlavy vrátila.

Pri spomienke však na Freda, Catlynho suseda, musela som sa usmiať. Ten chalan bol úplne skvelý spoločník. A keby len spoločník...

Nie, nevyspala som sa s ním! A vravím ti niečo? Viem, že si chcela! Som súčasť teba, tak vari viem, či niečo bolo alebo nie! A to, že on chcel a ty si ho odmietla, má svoj dôvod, ktorý si sama nevieš pripustiť! Chýba ti Martijn. Miluješ ho! M.I.L.U.J.E.Š. H... Dosť! Hádam poznám svoje city! K Martijnovi necítim nič! Nemôžem k nemu niečo cítiť! On nie je chalan pre mňa. Je to tvoj chalan v kapucni... Čisto teoreticky...nie. Aj tak by ma nechcel. Má na lepšie. Nie som zo sveta, v ktorom on žije. Nech sú moje city už akékoľvek, kde mám istotu, že ma miluje?

"Prepáč, nechcel som"- z môjho myšlienkového sveta ma vytrhol nejaký chalan čo si vybral cestu skrz moje telo a ja som skončila na zemi. Bol to tvrdý pád.

"V pohode"- zamrmlala som a prijala jeho ruku. Hravo ma vytiahol na nohy.

"Som Theo"- usmial sa. Až teraz som mala príležitosť si ho obzrieť. Mal krátke čierne vlasy s jemnými kučierkami, príťažlívú tvár so zvodným úsmevom a vyšportované telo. Typický zjav pre LA, ale jedinečný zároveň.

"Si tu nový? Ešte som ťa tu nevidela"- preskenovala som si ho pohľadom. Neriešila som, že si to všimol. Ja som jeho pohľad na svojom tele cítila tiež.

"V podstate som"- usmieval sa ako slniečko na hnoji. Prečo mám pocit, že si ide na jednorožcoch? Máš v tom nejakú skúsenosť, nezdá sa ti? Ja si idem skôr na hviezdach. Jednorožce sú fajn, ale predsa len hviezdy sú hviezdy. Páni, dnes si nejaká múdra. Múdra? Presadzujem svoj vkus.

"V podstate?"- vrátila som sa všetkými zmyslami k reálnej konverzácii. Všetkými zmyslami? To máš na mysli chuť a zrak? Alebo skôr len chuť? Už mi to je jasné. Ja nie som nadržaná. To len ty si primoc perverzná časť mojej mysle. Každý mysli na to po čom najviac túži...

"Som tu na prázdninách"- povedal so širokým úsmevom.

"Na konci mája?"- nechápavo som nadvihla obočie.