Chalan v kapucni

EMMA

Na druhý deň som sa do školy neponáhľala. Mala som kopu času, keďže idem s Adamom na aute. Keď som sa konečne vymotala z postele, spravila som si cereálie s mliekom na raňajky. Mama bola znova v robote. Na chladničke som našla odkaz: Musela som ísť do roboty. Spravte si desiatu. –s láskou Mama. S láskou mama. Milé. Bez tej irónie by to nešlo? Už len ty si mi k šťastiu chýbal. Ani neviem kedy som videla mamu naposledy. Asi len v tú nedeľu, keď prišla... stará sa o dve deti sama. Niečo na tom bude...

„Kde je mama?"- spýtal sa ma Adam namiesto pozdravu.

„Aj tebe dobré ráno. Kde by asi bola? Znova v robote"- podala som mu papierik.

„S láskou mama"- posledné tri slová prečítal nahlas. Nedal na sebe poznať, čo cíti, ale ako jeho sestra a človek, ktorý ho pozná najlepšie, som vedela, že mu nie je všetko jedno. Skrčil papier a hodil ho do koša. Bez slova sme sa naraňajkovali. Po raňajkách sme sa obaja išli prezliecť a o desať minút sme sedeli v aute. Znova ticho bez slova...

„Vyhrala som"- povedala som si sama pre seba, keď sme prišli na školské parkovisko.

„Čo si vyhrala?"- konečne prehovoril aj Adam.

„Stávku s tvojimi spolužiakmi"- spokojne som sa usmiala a zdrhla som od auta rýchlym krokom rovno do školy. Záplava Garrixstyle bola čoraz horšia. Akurát sa predo mnou rozprávali Chris, Ed a Rocco s Martijnom. Vybrala som sa priamo k nim. Dostať sa cez tú bandu báb ma síce niečo úsilia stálo, ale to nevadí.

„Koľko?"- spýtal sa ma Adam, keď ma dobehol a boli sme tesne pri chalanoch. Prehodil si okolo mňa ruku, aby som mu nezdrhla.

„Dosť"- vyškerila som sa.

„Oni sú vážne až tak blbí, že ti vždy prikývnu na všetko?"- smial sa Adam. Ja som len jemne mykla plecom. Nebol čas na to inak reagovať.

„Ahojte, chlapci"- pozdravila som sa im sladkým tónom.

„Ahoj"- prebodávali ma tí dvaja pohľadom. Chris s Martijnom sa mi pozdravili normálne.

„Niečo mi dlžíte?"- nastavila som pred oboch svoje ruky. Neochotne z vrecka vytiahli peniaze. V tom sa Rocco zastavil.

„Ukáž tričko"- rozopol mi mikinu sám. Mala som tričko NIRVANA. „To je nefér!"

„O päťdesiatku?! Vám už jeblo chlapci?!"- rozosmial sa Adam, keď to uvidel.

„A to každý. Nie spoločne. Ďakujem"- obom som dala pusu na líce a prachy som si schovala zatiaľ do vrecka. Martijn po nás nechápavo pozeral. To mi bolo absolútne jedno. „Teraz ak dovolíte, idem si po zvyšok"

Vykrútila som sa Adamovi z objatia a vybrala som sa po schodoch do triedy, kde sme mali hodinu. Maturanti boli teraz na tom istom poschodí. Plus pre mňa.

„Do riti!"- ozvalo sa na celú chodbu, keď ma zbadali chalani.

„Za toto musím Martijnovi ešte poďakovať"- skonštatovala som, keď ma všetci vyplatili. Za jedno ráno si zarobiť tristopäťdesiat dolárov, nie je zlý pocit...