Chalan v kapucni

EMMA

„Robíte si srandu, že?"- spýtala som sa, keď so uvidela chalanov s fľašami vody. Každá jedna skončila celá na mne.

„My nikdy"- rozosmial sa Oliver.

„Toto Adamovi spočítam a vám všetkým dvojnásobne!"- hundrala som si popod nos, keď ma konečne pustili a ja som išla na hodinu lebo zazvonilo.

„Čo sa ti preboha stalo?"- premáhala svoj smiech Catlyne.

„Spolužiaci môjho brata si svoju zlosť vybili na mne"- precedila som cez zuby. „Vďakabohu, že je toto posledná hodina"

Tá posledná hodina išla ako za trest neskutočne pomaly. Keď už konečne skončila, vyrútila som sa zo školy medzi prvými. Cítila som na sebe zvedavé pohľady, prečo môžem byť celá mokrá. Ignorovala som všetky. Na parkovisku som zbadala Adama.

„Adam, stoj!"- nazúrene som na neho zavolala. Bol pri ňom aj Dany s Edom, ktorí sa ovládali aby sa nerozosmiali a snažili sa ujsť. „Aj vy dvaja!"

„Preboha, čo sa ti stalo?"- spýtal sa ma Adam s pobavením v hlase.

„Neuťahuj si zo mňa!"- prebodla som ho pohľadom.

„Takže to ty si tá baba, o ktorej chalani celú hodinu hovorili"- pohľad zo mňa pomaly premiestnil na tých dvoch. „Ako vážne?"

„Máme aj fotky. Respektíve ich má Oliver"- vyškieral sa Edo. „Musíš pochopiť, že poznáme tvoje slabé miesto"

„Nepovedal som ti náhodou, že sa nemáš mojej sestry ani dotknúť?"- nadvihol Adam obočie.

„To ju držal Dany. Ja som sa jej ani nedotkol"- spokojne sa vyškeril.

„Daniel, odteraz výstraha platí aj pre teba!"- povedal Adam vážnym tónom. Potom sa však znova pozrel na mňa a neubránil sa smiechu. Hodila som po ňom škaredý pohľad a vybrala som sa pešo domov. Chvalabohu bol už stred jari čiže bolo aj teplo. No nie zas tak hrozné, žeby mi tie mokré veci na mne nevadili. Nevšímala som si okolie a tak sa mi podarilo vraziť do nejakého chalana v kapucni.

„Prepáč"- ospravedlnila som sa mu. Pomohla som mu pozbierať veci, čo mu popadali.

„Zas ty? Prečo máš potrebu do mňa stále narážať?!"- prebodol ma sarkastický tón chalana v kapucni. Vykľul sa z neho chalan z baru. Ani teraz som nemala čas si ho poriadne obzrieť. Jednak aj tak mu polku tváre zakrývala kapucňa.

„Tento deň už nemôže byť horší"- povzdychla som si. A vybrala sa na zástavku. O päť minút mi ide bus. Aspoň jedna pozitívna správa tohto dňa...

„Čakám tu na teba už hodinu!"- vyčítal mi Patrick namiesto pozdravu, keď som sa objavila pred domom.

„Mám rovnaký počet hodín ako tvoje sestra"- odsekla som mu tiež bez pozdravu. Venoval mi škaredý pohľad a prinútil ma sadnúť i k nemu na schody. „Však poď dnu. Aj tak nikto nie je doma"

„Toto znie ako zvádzanie"- uškrnul sa. Teraz som mu venovala ja svoj pohľad plný lásky.

„Prejdi k meritu veci"- prevrátila som očami, keď som odomykala dvere.

„Ja len či ten piatok fakt platí"- oprel sa o zárubňu pokiaľ som nám nalievala džús do pohárov.

„Ak ma nenaserieš, budem tam"- povedala som jednoducho a o ruky som mu strčila pohár.

„Oboznámila ťa Catlyne aj s detailmi?"- skúmavo sa na mňa zahľadel.

„Len mi povedala, že sa tam mám ukázať"- mykla som plecom.

„A ty si jej na to prikývla?"- pochybovačne nadvihol obočie.

„Máš s tým problém?"- opýtala som sa ho.

„Nie, len mi to nesedí k tvojej tvrdohlavosti. Keby som vedel, že to pôjde takto ľahko tak to urobím aj sám"- zasmial sa.

„Tak to pŕ! Catlyne je iná osoba ako ty"

„Vážne? To na mňa si pila Jacka!"

„Omyl. Len som ho kúpila tvojej milovanej sestričke a chalanom"

„S tebou sa niečo deje?"

„Neviem o ničom. Nechcel si mi náhodou prezradiť podrobnosti o piatku?"- zmena témy nám prospeje. Aspoň mne.

„Pravda. Začíname o ôsmej, ale bolo by dobré ak by si prišla už o siedmej. Môžeš si celý večer robiť, čo chceš, ale musí byť o zábavu postarané"

„Čo budem mať z toho?"

„To by si ty nebola, že?"- rozosmial sa.

„Nič nie je zadarmo"- povedala som na rovinu. „A dobrý pocit mi nestačí"

„Hm, čo teda očakávaš?"- nadvihol obočie.

„Budem mať u teba láskavosť"- vyškerila som sa.

„Fajn"- prikývol.

„Ale splníš všetko o čo ťa požiadam. Aj keby to mala byť moja vražda alebo vražda tvojej sestry!"- oboznámila som ho s podmienkami. Pochybovačne sa na mňa zahľadel.

„Platí"- podali sme si ruky na znak uzavretej dohody. „Mám otázku. Čo si preboha robila?"

„Ani sa nepýtaj"- zavrčala som pri tej spomienke spred fyziky. Ja sa za to chalanom pomstím! Ešte neviem ako, ale niečo ma už len napadne. O to sa nebojím...