V jeden krásny septembrový týždeň mal prísť on. Nevedela som čo mu poviem.. Oklamal ma. Ale stále som ho lúbila. Okolo 3 hodiny keď som bola vonku a fajčila som mi prišla správa.
"sedím vo vlaku prídeš ma počkať o 18:30?❤"
Byť ku nemu milá? Alebo odporná? Nevedela som. Ale povedala som si že mu to poviem až keď s ním budem.
"Oka, budem tam💌"
O pól 7 som už čakala na stanici. Zrazu som ho uvidela. Mal vlasy ako .. proste och mal naozaj veľmi dlhé. A dosť vyrástol. Ale inak to bol stále môj Sebastián. Keď som ho uvidela zabudla som na to čo mi spravil proste som sa rozbehla za ním rozplakala a hodila som sa po ňom.
Išli sme do mesta ruka v ruke. Sebastián išiel pozdraviť ostatných a hneď na to ma išiel odprevadiť domov lebo som už musela ísť. Cestou hore ako sme išli som mu povedala všetko čo som sa dozvedela.
"Och.. nebudem ti klamať. Stalo sa to. A neviem sám prečo sa to stalo. Asi mi jebalo z toho že som odchádzal.. naozaj prosím odpusť mi to. Lúbim iba teva a inú nechcem. Skôr ako som ťa spoznal som mal každý piatok inú ale teraz.. chcem byť iba s t tebou.
Vyhovárať sa na to že mu jebalo z toho že ide preč? Nevie si vymýšlať výhovorky.. no odpustila som mu. A tak ma odprevadil pomaly skoro až ku baráku a tie 4 dni čo tu bol sme strávili iba spolu..
