Po 7 mesiacoch našeho chodenia sa všetko skončilo... Zavolal ma von ale .. niak inak ako zvyčajne.. Ako vždy mi napísal či idem von ale napísal to tak čudne. Vedela som že sa niečo deje...
Prišla som a išla som ho objať ako vždy ked sa stretneme ale... on sa uhol. Bola som z toho úplne mimo. Nevedela som čo sa deje. "Musíme sa porozprávať." zrazu z neho vyšlo. "Sára ty vieš že ťa lúbim ale.. nechcem byť teraz s dievčaťom s ktorým by som bol do konca života. Mám 14 rokov a chcem si ešte užívať kým je ešte čas. Takže.. je medzi nami koniec. Mrzí ma to..." Po týchto slovách som sa zosypala. Rozplakala som sa a odišla. Nepovedala som mu nič. Nemala som silu sa s ním rozprávať. V hlave som mala iba myšlienky aký je to idiot. Ak ma naozaj lúbil tak ako hovoril tak by toto nespravil. Vela ludí hovorí že to bola iba detská láska. Vraj som skutočne nemohla lubiť. Ale poznáam vela ludí ktorý sú už aj vydatí a majú deti s človekom s ktorým sú od 13. Aj ja som lúbila.
A lúbila som asi až príliš. Pretože po týchto sováac nemal pre mňa život zmysel. Začala som mať depresie. Samovražedné myšlienky. Dostala som kôli tomu lieky na depresie. Bola som kôli tomu raz v nemocnici kôli predávkovaniu liekmi zapitými alkoholom. Takto to so mnou bolo ešte dlho. Ale vždy som mala odreagovanie a upokojenie. Mala som cigarety.
