A je to tu... Povedala si Evelina. Kôň už stál vyčistený a pripravený po jej boku. Nebála sa, to nie, sama vedela že to zvládne, avšak aj napriek tomu mala trému. Bola to len tá obyčajná tréma. Skôr z ľudí a poroty ako z neúspechu.
Začalo to. A vyvolali práve ju. Kráčanie a klus na ruke si už so Stalghaierom precvičila snáď sto ráz, tak sa nebála. Kôň bol trochu nervózny z ľudí, ale hneď ako zistil, že už idú, tváril sa ako profík. A dokonca taký presne aj bol. Predvedenie zvládly na jednotku.
Ďalej prišla drezúrna úloha. Bola celkom ľahká. Začiatok bol v pohode a potom to prišlo. To, čoho sa Evelina najviac bála. Sústredene podávala pomôcku a priam komunikovala s koňom. A kôň jej odpovedal. Spravil krásny malý krúžok aký potrebovala. Zvyšok zvládli perfektne.
Predposledné boli skoky. Evelina sa nebála. Vôbec. Koňa uriadila a ďalej už všetko zvládol sám. Metrové skoky rovno vysmial. Mnohý ľudia v publiku a jej "súpery" sledovali dvojicu so zatajeným dychom. Skoky, ktoré mnohý prekonávali s obavami, prešla Evelina s úsmevom na tváry.
Na koniec prišla písomná časť, ktorú Evelina vedela naspamäť.
Preto ani nečudo, že licenciu získala.
YOU ARE READING
Rider
Short StoryVanessa sa jedného rána opýtala svojej mamy, na akom koni jazdila úplne na začiatku svojej kariéry. Evelina, ktorá sa živila ako jazdkyňa sa krátko zamyslela a potom sa uškrnula. Venovala svojej dcére jediný pohľad a potom proste odvetila: ,,Prvým...
