Rider

15

Bolo to tu. Evelina už stála na "tribúne" a sledovala ako paní Anna vedie svojho koňa do jazdiarne. Vysadla do jeho sedla a poupravovala si strmene. Evelina sa bála toho, čo sa stane avšak kúsok nej chcel vidieť majiteľku spadnúť z chrbta jej zvieraťa. Stalghaier mal tentoraz iné zubadlo. Bola to páka.

Keď naklusala a Evelina sa zaujato pozerala. Stalghaier bol zbalený a pri kluse sa ani raz nevzopol. Nemohol.

Keď paní Anna nacválala a Stalghaier už-už zastavil, majiteľka ho len sedom drgla natoľko, že po niekoľkých pokusoch zastať sa vzdal a poslušne a zároveň porazene precválal celú jazdiareň.

Evelinu pichlo pri srdci. Nemohla sa tomu ubrániť a už sa tomu brániť vlastne ani nechcela. Sklamalo ju to. Hoci bola paní Anna jeho majiteľkou, predsalen z toho bola smutná. Že majiteľku poslúcha a ju nie.

Ďalej prišli skoky. Skoková rada so skokmi vysokými meter dvadsať sa končila tretím skokom a hneď po ňom majiteľka zdvihla ruky a Stalghaierova hlava tak zostala vo vzduchu. Nevykopol. Ďalej si postavila skok vysoký takmer ako sám kôň - a Stalghaier má v kohútiku najmenej meter osemdesiat, takže bol skok neuveriteľne vysoký - a Stalghaier ukázal svoj talent. Namáhal sa asi tak, ako normálny kôň pri metrovom skoku. Majiteľka skoky niekoľko ráz opakovala a pri treťom či štvrtom opakovaní už mu nemusela ani zdvíhať hlavu. Pri zastavení majiteľka pomaly ale drsne strhla jeho hlavu a doslova ho donútila zastaviť. A kôň ani nemal v úmysle protestovať.

Keď paní Anna zosadala, Evelina musela utiecť. Niežeby sa bála paní Anny. To nie. Ale z oka sa jej nekontrolovateľne vykotúľala slza.