Innocent Smile (Nevinný Úsmev)

3. Súčasnosť

V podstate nie je také zlé, ak vám vaše plány nevyjdú. Môže vás to ponaučiť alebo vás to poženie skôr dopredu než dozadu. Alebo sa cítite tak na dne, ako som sa cítil ja po dvoch rokoch a niekoľkých týždňoch, kedy som sa konečne a definitívne balil. Mojej mame plán príliš nevyšiel, niečo vraj prestalo fungovať. Nepomohli ani jej konexie, ani úplatky. Dokonca, vychovávateľ Satanský, pravým priezviskom Raifaus (čiže už predtým spomínaný Škriatok), podal žalobu na moju mamu za to, že sa mu údajne vyhrážala. Podľa jeho slov, znevažovala jeho pozíciu a vyhrážala sa mu využitím svojich známostí (ten pako si zrejme myslel, že sme mafiáni či čo). A aby sa mu nemálilo, mňa ten večer dal dokopať bacharmi a on sám im aj pomohol. Skončil som v nemocnici. Uhrali to na potýčku medzi pubertiakmi a celkom som nezvládol situáciu, podľa Raifausa som chalanov z najbližšej izby údajne chcel potĺcť, pretože mi preplo v bedni a myslel som si, že môžu za Anetinú smrť. Schytal som antidepresíva a tabletky od bolesti.

Zašlo to tak ďaleko ... a ja som sa v podstate nechal. Áno, istým spôsobom, snažil som sa kryť v momente, keď ma bili. Nebolo to však o nič horšie než to, čo som prežíval vo vnútri. Na až donekonečna vedúcich nitiach mojej mysle sa s pôžitkom prechádzali všemožné myšlienky, i keď väčšinou im zavadzali doslova haldy mojich spomienok z toho istého dňa, kedy sa všetko zmenilo.

Chcel som sa poďakovať aspoň Malkovičovi, že mi ako tak pomohol sa totálne nezrútiť. On však už bol týždeň vonku. Dal mi síce svoje číslo, ale i tak som nevedel či sa mi ešte vôbec ozve. Všetky svoje veci – medzi inými, aj môj denník, ktorý mi konečne vrátili do rúk – som si poukladal na kopu už deň predtým. Teraz som už len čakal na to, kedy pre mňa príde Raifaus. Ten jeho sklamaný pohľad, kedy ma bude odvádzať z tej mučiarne si chcem plnými dúškami vychutnať. Napadlo ma, že by som mu mohol na chrbát nalepiť papierik „Som najväčší kokot tohto ústavu," ale taktiež ma napadlo aj to, že by to ešte odo mňa mohlo vyznieť veľkoryso pri tom, aké veci mi rád robil. Super, že šetrím väčšími nadávkami.

Ledva sa mi podarilo spod tej kopy vecí vyslobodiť svoj červený cestovný vak s potlačou môjho komixového hrdinu, Dare Devila. Milovník komixov ako ja, sa nezaprie. Mohol by som konečne začať čítať nejaké nové. Naskladal som si tam oblečenie, denník a nejaké ďalšie veci, ako aj hygienické potreby. Pá pá Hlohovec a poondené readukačné centrum! „Denevery," zjavil sa z čista jasna vo dverách izby Raifaus. Rýchlo som si do vaku hodil ostatné veci a pobral sa s ním pred centrum. Nepovedal žiadne slovo. To iba ja som sa pokúsil o sarkastický úškrn spolu so slovami:

„Majte sa tu krásne po zvyšok vášho života. Dúfam, že raz sa vám to všetko vráti." Opäť však nič nepovedal, iba na mňa naštvane zazrel. Dobre, že som sa krotil. Už mi nestálo za to, vyvolať nejaký ďalší konflikt.

Odtiaľ som sa pobral rovno na zastávku a čakal som na autobus do Trnavy. Dobre že mama mi dala naň nejaké drobné. V takých chvíľach, kedy som bol sám, som znova a znova premýšľal ... Liezlo mi to na mozog, keď ma dávali na takú samotku, ale zvykol som si ...

Veľa vecí sa v mojom živote zmenilo. Predtým vyzeral ľahko a sladko ako malina ... Odrazu som však každému zavadzal, všetci sa mi vyhýbali, urážali a kričali na mňa hlúpe poznámky. Rodičia sa ma ale zastávali (najmä mama) ... a nepochybovali ani o mne a ani o mojom rozume. Naozaj aspoň mama, u otca som to nevedel na isto. Učitelia, moji spolužiaci, kamaráti a rodičia ostatných žiakov na škole si o tom však vytvorili údajne svoj vlastný obraz ...

Je vám snáď jasné, že ma nepustili ani na Anetin pohreb. O týždeň na to som mal mať narodeniny ja a plánovanú oslavu, ktorá sa však neuskutočnila. Nemohol som ju skrátka mať. Na oslavy si každý vodí iba svojich skutočne najlepších kamarátov, či ľudí, na ktorých mu najviac záleží a s ktorými je mu dobre, no nie? Tak to bol ten dôvod, pretože Anet bola aj moja najlepšia kamarátka. Bez nej by to skrátka nešlo a tak som strávil nasledujúce dni v samote vo svojej izbe...