Svet ľudí

1.0

Stojíme. Keďže do cieľovej stanice vedie trať asi z roku 2 p.n.l. a nenainštalovali tam výdobytok dnešnej doby akým sú elektrické stĺpy, musíme teraz stáť. Presne 23 minút. Kým prepoja rušeň.
Okolo unavení ľudia ktorým zemská gravitácia ťahá hlavu smerom dolu.
Spoza sedadla oproti mne vytŕčajú noviny s názvom Budeme chodiť... Viac už nevidím. A to by ma zaujímalo. Kam chodiť? To sa asi nedozviem, keďže ten človek ich veľmi rýchlo pretočí.
Na ďalšom sedadle dievča s plavými krátkymi vlasmi. Veľmi sa jej hodí jemné zelené tričko. Číta knihu a má v ušiach sluchátka. Zaujímavé. Uvažujem ako sa dá čítať kniha a zároveň počúvať pesničky. Ale vidieť že ona to vie. Popraví si okuliare a pozrie na mňa. Ktovie čo si myslí ona. Možno... Ako sa dá sústrediť sa na písanie do mobilu a mať v ušiach sluchátka.
Ale ja pokračujem pozorovaním iných tvárí.