Svet ľudí

1.1

Oproti nej sedí pán v obleku. Číta noviny. Bez písania si neviem predstaviť... Znie titulok. Možno tam je:... život. Alebo ... deň. Neviem.
Každý si tých 23 minút kráti inak. Každý by ich využil inak. Veď 23 minút je tak krátko... Ale aj dlho. Dlho ak na niekoho čakáme vonku v mraze. Dlho ak nemáme čo robiť. Dlho ak čakáme na nejakú dôležitú udalosť. Ale krátko ak by sme mali byť s niekým posledný krát. Krátko aby sme...
Pani vedľa mňa netrpezlivo pozerá na hodinky. Možno ju niekto čaká.
Zhasli svetlá a vypadla elektrika, keďže odpojili rušeň. Ticho. Ak by vonku mrzlo, tak bez kúrenia sa za ten čas zmení teplota vnútri...
Skupinka študentov pri okne. Každý má na kolenách notebook. Ledva sa zmestia do sedadiel oproti seba. Poprepletaní a natlačení. Každý má kolená toho druhého až takmer na čele. Dievča s dlhými ryšavými vlasmi robí na nejakej práci v photoshope. Zaujímavé sledovať ako robí logo. Všetky tie body a farby...
Chlapcovi pri okne tiež ťahá hlavu smerom dolu. Už len čakám kedy sa buchne o otvorený notebook a prevrhne fľašu položenú za ním. Stolíky vo vlaku očividne neboli robené na položenie nespočetného množstva vecí od notebooku cez jedlo až po šminky.
Všetci tu majú svoj svet.