Svet ľudí

5.1

Prestupujem - smer domov. Naozaj unavená si sadám do vozňa plného ľudí. Hneď pri nastúpení ma ovalilo teplo. Žiadny vzduch. Padne mi pohľad na ženu pri okne cez uličku. Sedí na sedadle veľmi podivným spôsobom. Vystretá, ale ako lata. Ako keby ste opreli dlhú latu cez sedadlo. V páse sa vôbec nezohýba. Nohy jej končia niekde pod sedadlom oproti. Začne sa usmievať. Vôbec nechápem prečo. Ako keby ma poznala... Ale ja ju nie. Nasadí si slnečné okuliare a vďaka jej výrazu začínam mať pochybnosti či ju nepoznám. Nechápem na čo jej tie okuliare pomôžu, veď je vonku zatiahnuté a je tu prítmie.
Pani za ňou číta knihu. Teda lepšie povedané ju má iba otvorenú a pozerá sa do neba. Škoda že vidí len strop. Nachvíľu pozrie do knihy a potom späť do stropu. Priam ho prebíja pohľadom.