"No tak Ela niečo si vyber" pozerala sa na mna tym ustarostenym pohladom ktory vedela urobiť iba moja mamina.
Boli sme v nakupnom centre na vybere oblečenia na zajtrajšok. Všetci ostatni už mali niake oblečenie už zakúpene len mne mamina nekupila lebo nevedela čo.Prave som stala pred vykladom s užasnymi šatami a ja som sa rozhodla že idem si ich vyskušat.
"Čo hovoriš?" spytala s sa mamini keď som sa jej ukazala v tych nadherných šatach. Boli malinovej farby s dlhimi rukavmi ktore zdobila čipka až tesne nad prsia a dole sa farbila do fialovej. No človek, nekúp ich.
O obchode vedla sme našli 4 zlate náramke z ktorych každy jeden zobrazoval jeden živel.
A na to tmavomodry svetrik bez zapínania.
Tak a do nakupovala som keď som si lahla na posteľ v mojej podkrovnej izbe.
Všetko išlo po masle až na to že... že niečo som citala energiu, niekedy silnejšiu inokedy slabšiu.. Nevedela som čo to znamena a bolo mi to ukradnute.
Len som si vytiahla dennik kde som si pridala na zoznam:
-čudnich veci o mne-
Dneskajšok."Vstávame!" ráno ma zobudil tato o 6. Teda iba mna, poprosila som ho o to lebo mne pripravovanie trvá dlho.
Rychlo som vliezla do sprchy, umyla si vlasy, urobila si vlny, zbehla sa najesť..( atď. Ak by som mala pokračovať boli by sme tu veky)
O pol 9 sme už boli pripraveni a postavali pred vchodom. Tato v saku (to čo muži nosia) mamina v levandulovych šatach s vyraznym nahrdelnikom a červenymi lodičkami, aďa v kostyme a ty dvaja akodovoliť
A ja ?Povedzme že som bola najkrajšia(samozrejme že nie len je prijemne si to namyšlat) k tym šatam som si kupila ešte čierne lodičky.( konečne ich môžem nosiť)
Prišli po nas 3 mercedesi.
Ja som šla s maminou a pomaly objavovala to čo si mi nemôžeme dovoliť. Od šampana až po čokoladu zastrčenu v dverach v aute.Zatial čo mamina davala monotonny monolog tak ja som pozerala von oknom a zrazu mi ti nedalo a spytala som sa:
"Včera som citila energiu z ludi"
Mamina sa na mna zahladela skumavym pohladom a povedala
"To vyriešime neskor fajn? Teraz sa hlavne zabavaj" pousmiala sa na mna a mierne jej myklo perami akoby niečo skryvala .
Hodila som to za hlavu
( ak sa to u mna vôbec da) a pozorovala mesto ďalej.Keď som pomaly vystupovala z auta uvidela ...
Som...
Jeho...
Ako keby ...
Som tam bola...
Iba ja...
A on....
Ahoojte!
Tato epizoda je kratšia
Ale to hadam nevadi.
V ďalšej časti bude zapletka
A tuto kapitolu
Venujem:
Nika11401
Za prve precitaniePrvej kapitoli.
Ahoojte!!
Vaša
Elli_Beth
YOU ARE READING
Nádej
FantasyMam 15 a som obyčajné dievča, vatčšinou samotarka, no, a mam tajomstvo