Nádej

samota

Zobudila som sa v manželskej posteli.
Bola som prikryta staromodnou perinou a nad o mnou bol baldachýn.

Väčšina hlavných hrdiniek ihneď vstali z postele ale ja som medzi ne určite nepatrila.

Pomrvila som sa v posteli a pozrela sa von oknom cez ktoré nebolo nič vidieť kvôli hustému lejaku.

Na nočnom stolíku bol polozeny náhrdelník so zaujímavými ornamentami ktoré sa podobali na 4 elementy. Veľmi sa mi páčil ale slušnosť hovorí nedotykaj sa cudzych veci!

A tak som si ho iba obzerala.
Vedla neho bol polozeny môj mobil. Netuším ako sa tam dostal, ani kde to som.

Očakávala som milión zmeskanych hovorov ale na moje počudovanie mi volala iba julia moja kamoška.
Pomyslela som si že asi o tom už vedia.

Dvere pomaly zavrzgali a dnu stupilo niake dievča.
Keď má uvidela v očiach sa jej zračila úľava.
Ihneď odbehla ani neviem kde.
Vstala som a začala sa prezliekať.
Hodila som na seba džínsy a úzku košeľu ktorá mi fakt sekla.

Zrazu dnu začali chodiť niaki ludia.
Niaki muži a jedna žena.
Za nimi prisla ta sestricka?
Asi hej a doniesla mi kávu a k tomu kroasant.
Poďakovala som sa.
"Jej sa nemusíte ďakovať."
Uskrnul sa muž ktorý bol omnoho mladši ako ostatní.
Hnedé vlasy mal pohodené ledabolo a pri chôdzi sa mu natriasali.
Pozrela som sa na neho smrtonosnym pohladom ihneď cúvol a sklonil hlavu.

"Zomreli vám rodičia" povedala žena a vôbec sa jej nezracila v očiach pochopenie.
Mala som problém v zadrziavani placu.

"Ale vaša sestra prežila"

"Idem za ňou" vyhrkla sim a utrela si slzu ktorá sa dostala von.

"Dobre" prikývol a ukázal na dievča ktoré mi donieslo ranajky.

Nasledovala som ju a rozmýšľala ako ďalej...

Ahoojte!!
Ja viem že som dlho nepísala a prosím vás nezabite ma že jej zomreli rodičia a bratia.
Inak prepáčte že je rekordne kratka ale nechce sa mi písať.
Ak tu bude jeden komentár tak pokračujem.

Vaša,

Elli_Beth