Crush || l.s A/B/O

Tri

Pre tých čo ešte stále nespia :)

Harry:
Môj stav by sa dal nazvať niečím ako eufória.Sledoval som tých dvoch ako sa spolu smejú,tancujú a ako Louisove oči žiaria šťastným.Lial som do seba jeden pohárik alkoholu za druhým ale stále som nedokázal svoju myseľ zamestnať niečím iným ako brunetom.Môj krvný tlak vystúpil na 200 keď sa ruka toho divneho emáča objavila na Louisovom stehne a nebezpečne rýchlo stúpala k jeho rozkroku.To je rozkrok na ktorý môžem sahat len ja.Pohár v mojich rukách pukol keď som videl ako Louis potichu zastonal.Sklo sa zarezávalo do mojej kože a krv tiekla na zem ale jediné čo som vnímal bol narastajúci hnev.
"Harry?"spýtal sa ma Zayn keď som zhypnotizovane sledoval jediné miesto v klube."Odíď"povedal som mu kľudne aj keď sa môj hlas pomaly plnil hnevom."Hazz"povedal mi naliehavo."Hovorím vypadni!"vykríkol som naňho alfa hlasom na čo sa všetky omegy v mojej blízkosti sklonili k zemi a Zayn vydesene ušiel.Omieg mi nebolo ľúto.No a čo ,že im alfa hlas škodí hlavné je aby počúvali.Čo bohužiaľ tá moja ignoruje.Zo stoličky som vybehol ako blázon keď sa chlapec naklonil k nemu.A dosť,pohár mojej trpezlivosti pretiekol.Dobehol som k nemu a chlapca som od Louisa odtrhol.
Nikdo nebude siahať na to čo je moje.

Louis
"Harold" povedal som prekvapene keď som pred sebou zbadal kučeravú hlavu.Otočil namna svoje zelené oči a ja som cuvol vzad.Tá nádherná zeleň sa stratila a nahradila ju agresívna temnota."Loui ty ho poznáš?"spýtal sa ma Andy a ja som zbadal ako sa všetky Harryho svaly v tele napli.Povedal ti Loui,poplach!!! Kričalo niečo v mojom vnútri ale skôr ako som stihol niečo povedať Andy dopadol na drevený stôl ktorý sa pod jeho váhou zlomil."Teraz ma počúvaj ty nadržaný emáč!"vykríkol Harry a ja som sa trochu skrcil.Nemal som rád keď niekto kričí a obzvlášť Harry."Ešte raz ta zbadám pri Louisovi a budeš ľutovať deň kedy si ma spoznal" povedal mu Harry a sklonil sa k jeho postave ktorá ležala na zemi."Pokiaľ viem tak nieje označený a tým pádom patrí každému kto sa naňho len pozrie!" Zachraptel Andy a na konci sa pokúsil o smiech ktorý sa skôr podobal kašľu.Sledoval som ako sa Harry postavil a začal do Andyho kopať.Ihneď som sa k nim rozbehol."Harold,nie!"vykríkol som naňho keď kopal do Andyho ako blázon."Nie!"zakričal som a Harryho sa mi podarilo aspoň na pár sekúnd odtrhnúť od teraz už skoro bezvládneho tela na zemi.
Sklonil som sa k nemu a pohladil som ho po vlasoch v ktorých bola zaschnuta krv ktorá mu vytekala z úst."Načo čakáte zavolajte záchranku!"vykríkol som na omegu ktorá to celé vydesene sledovala.Tá sa rýchlo rozbehla k telefónu a ja som sa otočil k Harrymu ktorý sledoval Andyho ako ostriez.
" Ty si sa totálne zbláznil!"vykríkol som naňho.Síce som si to ako omega nemohol dovoliť ale on bol blázon.
"Louis neručím za seba takže od toho sviniara odstúp"povedal mi hlasom z ktorého sa všetky omegy otriasli a alfy radšej trochu ustúpili,ale ja som sa tak ľahko nemienil od Andyho pohnúť."Harry bitka nič nevyrieši" vravel som mu.Snažil som sa ho prehovoriť aspoň takto.Viem,že by som proti nemu nemal najmenšiu šancu.Len by som dopadol horšie ako Andy ktorý zamnou chrcal a kaslal.
"Odstúp Louis"povedal mi pokojne."Nie!"vykríkol som naňho a cuvol som smerom k Andymu čo malo symbolizovať ,že sa tak skoro od neho nepohnem."Louis máš tri sekundy na to aby si od neho odstúpil,lebo ja ho zabijem.Vieš že s tým problém nemám"povedal mi a ja som sa naňho vystrašený pozrel.Bol by toho skutočne schopný???
"Raz" povedal mi a ja som cuvol ešte viac."Dva" zavrčal a všetky alfy vydesene cuvli."Louis nenút ma povedať tri"povedal mi.Srdce mi bilo ako o preteky,mozog vymýšľal všetky možné varianty úniku ktoré by som mohol využiť a zachrániť Andyho."Louis!"vykríkol Harry alfa hlasom a ja som si prikryl uši rukami.Na tento hlas som bol obzvlášť citlivý.Harry bol nebezpečný a teraz ešte viac ako normálne."Prečo nepovies tri?"spýtal som sa ho keď pískanie v mojej hlave utichlo a ja som pozeral do tých nebezpečných očí."Nemôžem ti ublížiť Louis"povedal mi a ja som prekvapene otvoril ústa ale nič z nich nevyšlo.Ani hlasok.
Silné hukacky oznamovali príchod polície spoločne so sanitkou a mňa vzal Harry za ruku.Utekal so mnou k zadnemu východu a ja som sa naposledy pozrel do nádherných modrých očí ktoré patrili Andymu.Poviem vám ,že som od toho incidentu Andyho už nikdy nevidel.Bol len môj "kamarát".
Harry so mnou vybehol na ulicu a ťahal ma po tichých uličkách smerom k hotelu ktorý svietil v diaľke.Ani jeden neprehovoril.
Užíval som si len teplo jeho dlane ktorá hriala tú moju.Keď si všimol,že za ním nestiham(no čo vám poviem príliš krátke nohy), prehodil si ma cez rameno ako vrece zemiakov načo som vykríkol prekvapením."Ticho Louis" zavrčal a jeho obrovská dlaň ma udrela po zadku.Trochu to stipalo ale už som ani nemukol.Harry bol ešte stále naštvaný,veľmi naštvaný.

"Pán Styles,Tomlinson meskate" povedal pred nami nejaký pisklavy hlas a ja som sa snažil všimnúť si kdo to je.Jediné čo som cez Harryho plece videl boli vysoké čierne ihličky ktoré mala oblečená chudá žena,teda myslel som si to.
Cítil som ako Harry zavrčal a ona nás ani nie o pár minút pustila do hotela v ktorom muselo byť najmenej 30 stupňov.Harry sa neracil ísť výťahom,namiesto toho šliapal hore niekoľko poschodí.Nechcel som sa mu sťažovať,že mi je z tolkeho hupania zle ale môj žalúdok robil skutočne divne veci.
Spokojne som si vydýchol keď sme zastavili pred dverami do našej izby."V zadnom vrecku jeansov mám kľúče vytiahni ich"povedal mi Harry a ja som ruku natiahol k jeho vacku.Rukou som vošiel do ich vnútra a vybral som kľúče s číslom 17.Podal som mu ich a on mi ich vzal z rúk pričom sa naše prsty o seba obtreli.Dokonalý pocit.
Harry otvoril dvere a poslepu ma doniesol do izby.Myslel som si,že ma pustí a všetko bude v pohode ale Tomlinson sa ako zvyčajne mýlil.

Harry chytil moje ruky a ja som cítil kov na zápästiach ktorý neskôr cinkol o čelo postele.On ma normálne pripútal k posteli PUTAMI.Skutočnými putami!!!
"Si len môj Louis,iba môj"zašepkal mi do ucha a ja som cítil ako jeho dlane stúpajú po mojich stehnách smerom hore.

Do riti.

Harry
Potreboval som kontrolu.Nad jeho telom.Chcel som aby mi patrila každá jeho myšlienka,úsmev,sen,potreboval som to.Využíval som proti nemu jeho vlastnú slabosť.Mňa.Áno viem,že ma Louis miluje.Raz sme k nám zavolali Nialla aj s Liamom a trochu to prehnali s alkoholom.No čo vám poviem blonďák rozprával.
"Viem,že ma miluješ Louis" šepkal som mu do ucha.Trhane vydýchol a záporne pokrútil hlavou.Takže maličký nesúhlasí.

"Aj tak tomu čo sa dnes stane nezabranis" zašepkal som mu do ucha a sám pre seba som sa usmial.

Nikdo tomu nezabráni.