Crush || l.s A/B/O

Pod syndróm.

Mrkvicky !!!
Hlásim sa s novou časťou:)
Chcem vám nehorázne poďakovať za všetky votes a komentáre k príbehu a hlavne minulej časti,nečakala som ich tak veľa :)
Ale.ďakujem.
V novej kapitole nájdete pár vysvetlení a všetko sa začína komplikovať :)

Ps:votes a koment poteší.
Nikol.

------------------------------------------------------

Louis
Zobudil som sa silnú bolesť ktorá vychádzala z každého miesta na mojom tele.Od rúk,nôh až po zadok.Snažil som sa posadiť ale jediné na čo som sa zmohol bol hlasný bolesťou plný výkrik ktorý musel zobudiť osobu ktorá sedela v kresle oproti postele.Zavrel som oči dúfajúc že neuvidím to čo si myslím.Že to bol všetko len zlý sen a ja sa teraz zobudím do krásneho rána po boku s Harrym.Bolesť však všetky moje krásne predstavy totálne zničila.
"Boo" počul som ho povedať jeho dokonalým hlasom a ja som pomaly otvoril oči."Nepriblížuj sa kumne!"vykríkol som na neho keď sa postavil a chcel si kumne sadnúť.Teda aspoň myslím.Vyzeralo to tak.
"Boo,prosím"povedal a ja som pozrel do jeho očí ktoré boli plné bolesti,smútku,ľútosti a dokonca sa mi zdalo ,že aj červené od plaču.To však nemohla byť pravda.Harry Styles nikdy neplače.On je len kus ľadu ktorú využíva všetko čo sa mu ukáže na oči.Na moju smolu som k nim patril aj ja."Odíď"povedal som mu a svoju hlavu som sklonil do svojho lona ignorujúc bolesť ktorú to spôsobilo.Čakal som že sa so mnou bude hádať.Som predsa omega a toto si k alfe nemôžem dovoliť ale jediné čo som cítil bol jemný  bozk do vlasov a potom som počul kroky ktoré smerovali ku kreslu.
"O dve hodiny odchádzame späť do Londýna.Zbalil som ta tak sa tým nemusíš zaťažovať"hovoril mi a ja som k nemu zdvihol oči v ktorých sa začínala objavovať slana tekutina."To znamená koniec"povedal mi a slzy sa mi spustili po lícach."Môžem ta o niečo poprosiť predtým ako navždy odídes a všetko bude po starom?"spýtal som sa ho a on položil svoju športovú tašku na kreslo a otočil sa kumne.
"Pobozkaj ma naposledy tak ako si to robil doteraz"povedal som mu a on kumne prikrocil.V tej chvíli ako sa jeho pery  dotkli tých mojich a zapadli do seba ako skladačka som zabudol aj na neznesiteľnu bolesť .Svoje malé ručičky som zaplietol do jeho nádherných hebkych kucier za ktoré som následne potiahol.Zabrucal mi do bozku a takmer ma prilahol keby som potichu nesykol bolesťou."Zbohom Tomlinson"povedal mi a odišiel z izby bez jediného pohľadu.
"Zbohom Hazz"zašepkal som a plne som sa oddal plaču.

Harry

Zavrel som dvere na našej spoločnej izbe v ktorej sme boli 5 dní ale aj tak úplne všetko pokazila.Snažil som sa udržať slzy ktoré sa mi drali do očí.Možno ma bude potomto nenávidieť ešte viac ako predtým,teda ak ma vôbec nenávidel ,ale je to pre jeho dobro.Niekedy sa musíte vzdať toho čo milujete aby to bolo v bezpečí.Umna to znamená prísť o Louisa.Hlboké modré oči,hnedé na dotyk hebke vlásky a sladké pery ktoré by som chcel bozkavat každý jeden deň a večer.Každú minútu môjho teraz už nezmyselného života keďže jeho jediný zmysel je za týmito dverami.
Uvedomil som si,že som preňho nebezpečný.To čo som mu urobil včera večer si nikdy neodpustím.Nikdo mi to nikdy neodpustí.Čo by sa však stalo ak by som ho nebodaj zbil,alebo stratil nad svojimi nervami a zlostou kontrolu?Zničil by som ho.Má naviac ako namna.Čo sa týka označenia poznám kliniku kde nám ho dajú preč.Je to síce zdĺhavý a bolesti plný zákrok ale je to  jediný spôsob ako zabudnúť.Na Louisa.Vzal som svoju tašku a pobral som sa k výťahu kde namna čakal Zayn.Hodil som na seba ľadovú masku ktorú som si budoval celé roky a spoločne s aroganciou som k nemu došiel.Niekedy si pripadam ako keby som žil dvojitým životom.V jednom z nich som populárny a s kopou priateľov a v tom druhom som nenavideni ostatnými ale zato milovaný Louisom.Bože,opustiť ho je ťažšie ako som čakal.Musel som sa nekontrolovateľne držať aby som nevrazil Zaynovi za to ako o ňom rozprával nehovoriac o tom,že som sa chcel rozbehnúť do jeho teplého náručia kde som sa cítil sám sebou a v bezpečí.
Cítil som sa ako keby mi niekto vzal niečo dôležité.Niečo bez čoho nemôžem dýchať.
"Harry si pohode?"spýtal sa ma Zayn keď som sa oprel o stenu výťahu dýchajúc ťažký vzduch okolo mňa."V najlepšom" zachrcal som a on sa znova pustil do svojho dlhého ohovárania.Nebol som na tom vôbec dobre.Bolela ma hlava,mal som horúčku a ruky sa mi strašne potili.Vedel som čo sa deje.Moje telo cítilo neprítomnosť Louisa a pýtalo si jeho pozornosť.Hovorilo sa tomu Pod syndróm.Ak je Alfa od omegy odlucena dlhodobo Alfu to ničí,rovnako ako mňa.
Musím to však zvládnuť.Ochranim Louisa aj keby to malo znamenať že do školy budem chodiť po stvornozky.

Ach Harry keby si vedel že ta to skutočne zničí.