Mama vošla do mojej izby a odtiahla mi závesy, aby slnečné lúče vošli do mojej tmavej izby. Posadila sa vedľa mňa a chvíľu pozorovala ako spím. Potom mi vtisla bozk na líce a zasmiala sa.
,,Stávaj spachtoška! Dnes je tvoj veľký deň.''
Pomaly som otvorila oči a potom som ich hneď zavrela.Mama začala do mňa drgať tak som sa posadila na postel a pretrela si oči.
,,Čo sa deje?'' opýtala som sa a zívla.
,,Máš predsa narodeniny!'' povedala mama nadšene. ,,18 predsa nieje každý rok , či áno?'' usmiala sa na mňa.
,,Oh naozaj mám narodeniny?'' povedala som ironicky ale potom som sa rozosmiala aby som mamu nenahnevala hneď ráno.
,,Obleč sa! Za 10 min. ťa čakáme dole.'' usmiala sa, vyšla z izby a zavrela dvere.
Postavila som sa z postele, šla si umyť zuby a potom som otvorila skriňu a rozmýšľala čo na seba. Na moje narodeniny musím vyzerať neodolateľne! Zaškerila som sa a vytiahla som si krátku bielu sukňu s vyšším pásom a k tomu kvietkovaný korzet. Obula som si coversy, ktoré sa k môjmu outfitu vôbec nehodili ale ja ich milujem a nenosím skoro nič iné, vzala tašku a zbehla dole po schodoch. V kuchyni na mňa čakala mama s ockom. Žiadneho súrodenca nemám, čo je občas na hovno ale niekedy mi to vyhovuje.
,,Všetko najlepšie nášmu zlatíčku.'' vyrhli sa na mňa, začali ma objímať a bozkávať. Bolo to nechutné. Veď mám už 18 preboha! Ale nechcela som im pokaziť radosť tak som tam len tak stála a tvárila sa, že ma to teší.
,,Dúfame, že sa ti to bude páčiť.'' povedali a vtisli mi do ruky obálku. Skúmavo som si ju obzerala a oni len netrpezlivo čakali, čo na to poviem. Otvorila som obálku a skoro som dostala infarkt. Začala som kričať, jačať, vrieskať ako totálne šibnuté 5 ročné decko. Vrhla som sa na nich, objímala som ich, bozkávala a ďakovala im.
,,Toto je ten najkrajší darček aký ste mi mohli dať! Milujem vás.'' povedala som a usmiala som sa.
