Ešte stále som sa nespamätala z toho, že práve JA pôjdem na koncert Justina. Bol to môj sen už odmalička. Milujem Justina strašne moc. Veľa ľudí ma kvôli tomu nenávidí, lenže ja to neriešim, pretože Justin zachránil môj život. Nikdy som ho ešte nestretla ale jeho pesničky mi hrozne pomohli. Keď ho stretnem chcem sa mu za to poďakovať. Mám už len týždeň na to, aby som sa pripravila, že ho stretnem. Bude to najlepší deň môjho života. Musí byť!
Do školy som prišla trochu neskôr, kvôli tomu môjmu darčeku. Preto som sa rýchlo rozbehla do triedy a ospravedlnila sa, že meškám. Sadla som si k môjmu najlepšiemu kamarátovi - Denisovi. Je to vlastne môj jediný kamarát.
,,Deniiiiis! Neuveríš, čo som dostala na narodky!'' vyhŕkla som keď som si k nemu sadla.
,,Dostala si ďalšie CD alebo tričko Biebera?'' povedal trochu posmešným tónom ale nemyslel to tak. Denis je jediný, ktorý ho nehejtuje. Nemá ho ani rád ale počúva jeho pesnčiky.
,,Nie! Nieč omnoho lepšie! Idem na jeho konceeeeeeeeert!'' zakričala som a celá trieda sa na mňa pozrela. Ja som to samozrejme neriešila.
,,To myslíš vážne?! Ty ideš na jeho koncert? Kedy? Kam?'' pozeral na mňa prekvapene.
Prikývla som. ,,Áno ja! A možno vybavím to, že ty pôjdeš so mnou!'' usmiala som sa. ,,Bude to za týždeň a myslím, že je to v LA.''
,,Šibe ti? Mňa by rodičia nepustili. A isto by mi to ani nezacvakali. Cesta, letenka a to všetko..'' povedal trochu sklamaným tónom.
,,To zariadime! Šporila som si skoro 3 roky takže minimálne na letenky musím mať našporené. Lístky mi kúpili naši čiže o to sa neboj. Jediné čo mi pomôžeš zaplatiť , bude nejaké miesto kde budeme môcť prespať.'' žmurkla som naňho a on pochopil , že nemôže protestovať.
,,Konečne doma!'' hodila som veci do kúta a lahla si na postel. Začala som premýšlať nad tým, aké to bude keď stretnem Justina. Nedokážem si to ani predstaviť. Bože! Neviem sa dočkať. Moje premýšlanie ale prerušil mamin hlas.
,, Nerissa poď dole, chceme sa s tebou porozprávať.'' zakričala z obývačky.
,, Už idéém! ''
Zišla som dole po schodoch a s úsmevom na perách som vošla do obyvačky.
,,O čo ide?'' prisadla som si k nim a videla som ich vážne tváre.
,,No vieš, ide o to...Nevieme, či bude možné aby si šla na ten koncert s niekým.''
,,Ako to myslíš?''
,,No , pozri.'' pozrel sa na mňa ocko s ustarosteným pohľadom.
,,Nemali sme už peniaze aby sme vybavili daľší lístok, pretože to je niečo ako V.I.P koncert. Nedostane sa tam každí. A takýto lístok stojí naozaj veľa.''
,,Ale..'' snažila som sa protestovať.
,,Miláčik my vieme, že ty si tam chcela ísť z Denisom,'' povedala mama, chytila ma za ruku a usmiala sa. ,,len to proste nieje možné aby sme zaplatili 2 lístky, 2 letenky, nejaký hotel a to všetko pre 2 ľudí. Budeš musieť ísť sama alebo.... '' viem čo chcel povedať, ale zastavila som ho. Táto možnosť neprichádza do úvahy.Ja tam pôjdem!
,,Oh fajn tak myslím, že ja by som to nejako zvládla aj sama.'' nahodila som falošný úsmev. Ísť do LA na koncert Justin Biebera sama? To už kde sme?
,,Zlatko..'' mama sa snažila niečo povedať ale ja som odišla do izby, ignorujúc to, čo hovorili.
Zabuchla som dverami, zamkla ich, zobrala slúchadká a pustila si pesničku ,,Be Alright''.
