Z pohľadu Justina:
Ráno som sa zobudil na stoličke , s hlavou opretou o stôl. Bolela ma hlava tak som si dal paralen a spomenul si, že jedna z mojich fanušičiek leží v mojej posteli. Trochu som sa upravil aby sa ma nezlakľa a vybehol som hore. Do jej izby som vkročil pomaly, pre prípad, že by spala. Naozaj spala. Spala ako bábätko. Bola rozkošná. Podišiel som k jej posteli a pozeral na ňu ako sladko spí. Keď otvorila oči, asi sa ma naozaj zlakľa.
,,To vyzerám až tak hrozne?'' zasmial som sa.
,,Nie ja len.. kde som? Prečo som tu?''
,,Si u mňa v izbe neboj sa. Včera si zaspala v mojom aute a ja som nevedel, kam ťa mám odviesť tak som ťa musel vziať k sebe.'' prešiel som jej rukou po líci presne ako včera.
,,Ja...prepáč! Mrzí ma to nechcela som ti urobiť problémy. Nevedela som, že zaspím. Naozaj ma to veľmi mrzí. ja..''
,,No tak. Aké problémy? O čom to hovoríš? Žiadne problémy si mi nenarobila. Som rád, že si tu mohla prespať. Dáš si niečo najesť?'' prikívla.
,,Fajn tak počkaj tu, ja ti niečo prinesiem.'' usmial som sa a postavil. Podišiel som ku mojej skrini a vybral z nej nejakú košelu. Podal som jej ju.
,,Obleč si ju. Hádam nechceš byť v tom, v čom si aj spala.'' zasmial som sa a opustil som izbu.
Z pohľadu Nerissy:
Toto sa nemalo stať. Ako som mohla dopustiť niečo takéto? Spala som predsa v Justinovej posteli. Stále som mu nepovedala o tom, že som jeho obrovská fanúšička a že zachránil môj život. V jeho blízkosti sa mi chce kričať.
Postavila som sa z jeho postele, prehrabla som si vlasy a vyšla z izby. Počula som ako sa dole niekto rozpráva. Vedela som, že jeden z tých hlasov je Justinov.
,,Nemôže tu zostať a ty to vieš!''
,,Viem, ale neviem čo mám robiť. Ona je... iná ako ostatné.'' to ako hovoria o mne?
,,Pch. Na to ti seriem.Odíde a to ešte dnes!''
,,Vieš čo Scooter? Toto je môj dom! A ja si sem budem vodiť koho chcem.'' radšej som vbehla do izby lebo som počula, že justin ide hore. Oprela som sa o dvere a premýšlala nad tým, čo mám robiť.
,,Tu sú tvoje raňajky.'' povedal Justin a položil ich na jeho stôl.
,,ďakujem a ...prepáč.''
,,Hm?'' nechápavo sa na mňa pozrel.
,,Ja.. Ehm..Počula som tvoj rozhovor so Scooterom. Naozaj som ti narobila iba problémy. Ja.. som iba tvoja obyčajná fanúšička a..'' Pristúpil ku mne bližšie a priložil mi prst na ústa.
,,Ty niesi iba obyčajná fanúšička.Okej? Už to nikdy nepovedz.'' usmial sa na mňa a brnkol mi prstom po nose. Mala som chuť ho pobozkať. Hneď teraz, ale vedela som, že to nesmiem urobiť. Preto som si len sadla za stôl a najedla sa.
,,Chutilo?'' opýtal sa Justin so smiechom.
,,Bolo to výborné.'' pochválila som ho
,,Ale teraz by som už naozaj mala ísť. Ďakujem.'' usmiala som sa a postavila zo stoličky.
,,No ako chceš. Odveziem ťa aspoň do hotela.Okej?''
,,Okej.'' prikývla som. Aj tak by som sa tam nemala ako dostať. A nič na svete sa nevyrovná Justinovej spoločnosti. Justin podišiel ku mne, chytil ma za ruku a vyviedol preč z domu. Zabuchol za sebou dvere a šli sme k autu. Otvoril mi dvere a o chvíľu sme už boli obaja v aute. Pozrela som sa naňho a chvíľu sme si hladeli do očí.
