,, Tak ty si sa už zobudila?'' usmial sa na mňa môj spolusediaci, ktorý prišiel neviem odkiaľ, a dokonca ani neviem jeho meno.
,,Áno práve teraz.'' opätovala som mu úsmev a posunula sa ďalej, aby si mohol sadnúť.
,,Nevieš za koľko tam asi budeme?'' opýtala som sa.
,,Myslím, že nejaké 3-4 hodiny to ešte určite potrvá.''
,,Ach'' povzdychla som si. ,,Inak, ani neviem ako sa voláš.'' zasmiala som sa.
,,Bože! Som totálny idiot, ani som sa nepredstavil.'' buchol sa rukou po hlave a podal mi ruku.
,,Som Filip.'' usmial sa.
,,Nerissa.'' potriasla som mu rukov a odkašlala si. On si sadol vedľa mňa a začal jednoduchú konverzáciu.
,,Takže.. Nerissa.. celkom nezvyčajné meno'' zasmial sa. ,,odkiaľ si?''
,,Yep je. Čo už. Som z Bratislavy ale predtým sme bývali v New Yorku, preto to čudné meno. A ty?''
,,V New Yorku? Čiže vieš dobre po anglicky? Ja som z Nitri.''
,,No áno, celkom.'' zasmiala som sa.
,, A...'' chcel niečo povedať, ale zastavila sa pri nás letuška a pýtala sa či niečo nechceme. Filip povedal aby nám priniesla dva poháre kofoly a oriešky. Letuška prikývla a odišla.
,,Takže kde sme prestali?'' usmial sa. Jeho úsmev bol veľmi podobný tomu Justinovmu, ale jeho úsmevu sa nevyrovná žiadny na svete. Jeho zuby boli biele. Ako z reklami.
,,Oh aha, ako dlho počúvaš Justina?'' opýtal sa.
,,Ja ho nielenže počúvam, ja ho úplne milujem!'' zasmiala som sa a vtedy mi zazvonil mobil. Začala hrať pesnička od Justina a Nicki. Hneď som vedela kto volá, pretože túto pesničku mám špeciálne pre moju mamku. Pozrela som sa na Filipa s ospravedľnujúcim pohľadom a odišla som na WC.
,,Áno mami?''
,,Prečo si nezavolala? Si v poriadku? kde si? s kým? nič sa ti nestalo?'' vyhŕkla naraz.
,,Mami, ukľudni sa. Som v pohode. Zaspala som. Neboj sa o mňa toľko mám predsa 18.'' prevrátila som oči.
,,Jasne prepáč. Kto sedí vedľa teba? Dúfam, že ťa neobťažuje!''
,,Mami!!'' skríkla som.
,,Prepáč.'' povedala tichším a kľudnejším hlasom.
,,V pohode. Sedí vedľa mňa jeden chalan, ktorý tiež ide na jeho koncert takže sa nemusíš báť.''
Chvíľu bolo ticho a potom dodala:
,,A koľko má rokov?'' hm dobrá otázka. Koľko má vlastne rokov?
,,Uhm to neviem, hovorím, že som zaspala. Rozprávali sme sa asi 5 minút. Viem len, že sa volá Filip.''
,,Dobre zlatíčko, dávaj si pozor. Ľúbime ťa. Potom zavolaj. Ahoj''
,,Jasne mami pa!'' znovu som prevrátila oči a vyšla z WC späť na miesto. Videla som tam Filipa ako spí. Bol strašne zlatý. Sadla som si tam, a tiež som zaspala. Zobudili sme sa asi o 2 a pol hodiny, kedy letuška oznámila, že budeme pristávať, tak sa máme pripútať. Keď sme sa na seba pozreli, rozosmiali sme sa, lebo sme vyzerali naozaj strašne. Ja som si trochu upravila vlasy a pripútala sa. Filip urobil to isté.
Keď sme pristáli, vzala som si svoju batožinu a očami hľadala Filipa. Bolo to divné, ale nechcela som ísť sama. On prišiel za mnou zo zadu takže som ho nemohla vidieť.
,,Budeš v nejakom hoteli alebo tak nejako?'' spýtal sa.
,,Uhm.'' prikývla som a podala som mu papierik s názvom a adresou hotela.
,,Môžem ti to pomôcť nájsť a potom budem hľadať svoj hotel. Platí?'' žmurkol na mňa.
,,Platí.'' pritvrdila som a počkala kým k nám príde taxík. Kufre sme si dali do kufra na aute a šoférovi som podala lístok aby ma tam zaviezol. Bolo to trošku zložité , ale dorozumeli sme sa.
O chvíľu som už stála pri svojom hoteli spolu s kuframi a Filipom.
,,Dúfam, že sa ešte uvidíme pred koncertom.'' povedal.
,,Dám ti svoje číslo chceš?'' panebože, naozaj som sa opýtala práve toto?!
,,Jasne.'' usmial sa, vytiahol pero a ja som mu napísala číslo na ruku.
,,Ďakujem! Tak ja idem, ozvem sa. Pa.'' sadol si späť do taxíka a ja som mu ešte posledný krát zakýva a vošla do hotela.
