Z pohľadu Nerissy:
,,Justin'' povedala som tichým hlasom. ,,Mrzí ma to, zamočila som ti tričko.'' cítila som sa previnilo aj keď to bolo len obyčajné tričko, ktoré si on môže kúpiť kedykoľvek.
,,Ser na tričko zlato.'' pousmial sa a pohladil ma po vlasoch. ,,Už je ti lepšie?'' smrkla som a utrela si slzy.
,,Som v pohode.'' snažila som sa ústa vykríviť do úsmevu.
,,Nie si. Viem to.Prepáč.'' roztvorila som hlavu a pozrela sa na neho.
,,Ty prepáč mne. Nemala som ti povedať tie veci, ktoré som povedala.'' on sa na tom len zasmial.
,,Je ti niečo vtipné?!'' opýtala som sa nechápavo.
,,Máš pravdu nemala si mi to povedať ale ja viem, pravda sa ťažko počúva.'' žmurkol na mňa.
,,To vôbec nieje pravda!'' postavila som sa a pokračovala som.,,Vôbec niesi rozmaznaný ja len.. bola som na teba naštvaná pre to čo bolo napísané v tých novinách. Posledné čo som chcela, bolo aby ma niekto volal dievčaťom na jednu noc, pretože to ja niesom.'' zrazu sa vo mne nahromadila miliarda slov, ktoré som mala chuť dostať von zo seba. Justin na mňa len nemo pozeral.
,,Ja..'' nemal na to slov a ja som to videla.
,,Nemusíš nič hovoriť. Ja proste do tohto života nepatrím. Nemôžem byť tvoja kamarátka, pretože niesom slávna. Nechcem aby o mne písali, že som len dievča na jednu noc. Chápeš?'' mlčky prikývol.
,,Ďakujem za to čo si pre mňa urobil.'' snažila som sa usmiať ale nevyšlo mi to. Otočila som sa mu chrbtom a chcela som ísť preč. Chytil ma za ruku a pritiahol si ma k sebe.
,,Nechcem aby si odišla. Nemyslíš si o mne to čo ostatný. Nemyslíš si, že som len rozmaznané decko ktoré má všetko na čo si len pomyslí. Ja taký niesom. Ale len ty to vidíš, a ja si to vážim. Preto nechcem aby si odišla. Okej?'' nemala som slov. Do očí sa mi zas hrnuli slzy. Nechcela som sa znova rozplakať, vyzerala by som ako úplne niekto iný. Nespoznávala som sa.
,,Myslím, že sa môžeme pokúsiť byť kamaráti.'' dostala som nakoniec zo seba a pousmiala som sa. Úsmev mi opätoval a objal ma. Bolo to príjemné a hrejivé objatie. Objal ma okolo pliec a vyrazili sme späť k jeho domu. Pustila som rádio v ktorom samozrejme hrali justinove pesničky ale tentokrát mi to nevadilo pretože tam bolo cd ,My world 2.0'. Preklikla som to na pesničku OVERBOARD a začala si spievať.
,,Nevedel som, že spievaš.'' povedal prekvapene Justin keď vošiel do izby.
,,Ja nespievam. Neviem spievať.''
,,Robíš si srandu? Práve teraz si spievala a bolo to super!'' začervenala som sa. Ešte nikto mi nepovedal, že viem spievať.
,,Mám nápad. Zaspievaš si so mnou na koncerte.''
,,Prosím?''
,,Myslím to vážne.'' uškrnul sa.
,,V žiadnom prípade, mám trému a vôbec neviem spievať.'' Justin to ignoroval, iba ma vzal za ruku a odviedol niekam. Vzal ma do jeho nahrávacieho štúdia. Tam mi to trochu poukazoval a potom mi nasadil slúchadká na uši. Pustil melódiu Overboard a povedal, aby som spievala. Keď som si to vypočula, zhodnotila som, že nespievam až tak hrozne.
,,Hm nebolo to až také hrozné.'' usmiala som sa.
,,Bola si super! Chcem aby si so mnou spievala.'' povedal vážnym hlasom.
,,Naozaj?''
,,Naozaj. Dnes večer.''
,,Ale..'' pokúšala som sa protestovať.
