Prank Call

7 t h

Dylan - bold
Elizabeth - italic

▪▪▪▪▪▪▪▪

,,Dobr-"

,,Chápeš to?! No rozumieš tomu, dopekla, ako to mohli spraviť?!"

,,Čo sa stalo tento krát?"

,,Videla si trailer na nového Pottera?"

,,Hej...?"

,,No pochopíš to?"

,,Keby si mi hneď povedal, o čo ide a prečo tak vyšiluješ, možno by som to chápala."

,,To vôbec nie je tak, ako to malo byť!"

,,A ako to malo byť?"

,,No predsa o ich deťoch! Nie, oni tam dajú nejaké hovadiny z minulosti. Že zvery! Koho zaujíma to, čo bolo pred Harrym?"

,,Tiež som si túto otázku kládla a to nie len pri tomto filme."

,,A kde ešte?"

,,Napríklad Snehulienka a lovec. Ako, tá minulosť bola zaujímavá, ale nechápem, prečo nenatočili radšej pokračovanie..."

,,Lebo ten príbeh už ukončili a vedeli, že by z toho boli ešte nejaké prachy, tak natočili toto..."

,,Hej, to som si myslela. Taktiež tak natočili Petra Pana, ale tuna mi to nevadí. Tu ma jeho minulosť zaujíma."

,,Presne. Dosť ma prekvapilo, že s Hookom bol kedysi dobrý priateľ."

,,To prekvapilo určite viacerých."

,,..."

,,..."

,,Kde ešte točili tak, že až potom minulosť?"

,,Hviezdne vojny."

,,Ale tam to je také-"

,,Spravili to dobre. A navyše to bolo točené v osemdesiatych - devädesiatych rokoch. Vtedy o mne neboli ani zmienky."

,,Koncom devädesiatych už hej."

,,No a čo."

,,Nepruď hneď..."

-povzdych- ,,Čo si ideš objednať?"

,,Boneless Dips, prosím."

,,Tam, kam aj minule?"

,,Hej."

,,Na Stephenovu?"

,,Hej."

,,12?"

-povzdych- ,,Hej."

,,Okej."

,,..."

,,..."

,,Nedonesieš mi to jedlo ty?"

,,Hmm, nie."

,,A prečo?"

,,Lebo Kayla... Hm..."

,,Čo s Kaylou?"

,,Ona tu dnes nie je."

,,Lepšie pre mňa!"

,,No..." -smutne-

,,Čo je?"

,,Nič..."

,,Nehovor mi nič, keď viem, že sa niečo deje. Zosmutnela si. TAK ČO JE?"

,,Teba do toho nič. A aj tak, nejde len o ňu."

,,Hovor."

,,Nie. Kašli na to. Nemajú ťa čo zaujímať moje veci."

,,Takže ide aj o teba."

,,Dylan!"

,,Prepáč. Ja len... Asi ťa mám rád."

,,To je milé."

,,..."

,,..."

,,..."

,,Čo?"

,,Asi som čakal odpoveď v zmysle 'Aj ja ťa mám rada Dylan.'"

,,Nemôžem klamať. Už mi to raz karma vrátila, nepotrebujem to zažiť znovu. Niežeby som ťa nenávidela, to nie. Ale tiež nemôžem povedať, že ťa mám nejak rada. Jediné, čo viem isto je, že si chlapec. Aj to viem len podľa hlasu."

,,Veď som ti povedal o sebe viac-"

,,Nemusel si hovoriť pravdu. Pamätáš, keď si sem volal prvýkrát?"

,,No..?"

,,Vtedy si si robil srandu."

,,Áno." -povzdych-

,,A vidíš."

,,..."

,,..."

,,..."

,,Počuj, už musím končiť. Ešte musím niekoho zohnať, aby ti doniesol jedlo."

,,Pa..."

-tú tú tú tú-

V ten deň išla Elizabeth za ním sama. Popravde, nikoho nezháňala, chcela za ním ísť. Chcela ho konečne vidieť. On nemal odkiaľ vedieť, že za ním pôjde práve ona, takže, keď mu zazvonilo svetlovlasé dievča, jednoducho otvoril a bez slov si zobral jedlo. Potom jej povedal, nech chvíľu počká, že si ide po peniaze. Elizabeth si zatiaľ prehliadla jeho dom, teda v rámci možností. Poobzerala si chodbu a schodisko. Vyzeralo to, že to tam je moderne zariadené. Z vonku jeho dom vypadal krásne. Vyzeral byť malý, no nebol. Už len keď uvidela chodbu, veľkú a upratanú, vedela si domyslieť aj ostatok. Proste veľkolepé.

,,Nech sa páči. Drobné si nechaj a pozdrav Elfi," usmial sa na ňu.

,,Okej, Dilino," povedala a s týmito slovami sa otočila a odišla.

Bola celá bez seba, úplne ju vyviedol z miery, no nedala to na sebe znať. Snažila sa presvedčiť samú seba, no teraz sa zhodovali dve rozdielne veci. Srdce aj mozog jej hovorili, že to je láska.

Dylanovi chvíľu trvalo, kým si uvedomil, ako ho nazvala. Vedel, že sa nikomu nezmienila o jeho prezývke (okrem Kayly, ale tá to dnes rozhodne nebola). Vyšiel s jedlom do jeho izby. Objednávku položil na pracovný stôl a on sa hodil na posteľ. Ležal na nej veľmi dlho. Keď si to uvedomil, jedlo bolo už studené. Tiež sa zamiloval a nevedel sa dočkať zajtrajšieho telefonátu.