Prank Call

8 t h

Dylan - bold
Elizabeth - italic
Kayla - normal

▪▪▪▪▪▪▪▪

,,Nech je tam KTOKOĽVEK, súrne potrebujem hovoriť s Elfi!"

,,Dobré ráno aj tebe, Dylan. Elfi tu teraz nie je, príde až na obed. A keďže sú už prázdniny, mohol by si sem dojsť a to NIEČO DÔLEŽITÉ jej povedať do očí."

,,Fajn. Prídem. Budem sa snažiť..."

,,Tak to sa snaž. Príď o pol dvanástej, ja ti pripravím extra obed. Alebo príď už teraz a budeš mať aj raňajky. Ale to tu budeš musieť byť, dokým Elfi nepríde."

,,Okej, fajn. Idem. O dvadsať minút som tam."

,,Fajn."

,,..."

,,..."

,,Môžeš mi zatiaľ pripraviť nejaké zdravé raňajky. Pa..." -tú tú tú tú-

•••••

,,Som tu!"

,,To vidím," zamrmle Kayla a posunie mu po pulte tácku s raňajkami. ,,Sadni si tam," povie a ukáže mu miesto v rohu.

,,Ďakujem," Dylan sa na ňu usmeje a aj s raňajkami odpochoduje ku svojmu stolu.

Prehrabuje sa v tom jedle, akoby tam niečo hľadal. Možno zmysel života. Pri tom to bol len šalát. Obyčajná zelenina poliata nejakou omáčkou. Skôr to celé vyzeralo ako ten šalát, čo sa jedáva na Vianoce v akejsi európskej krajine.

,,Chutí?"

,,Veľmi."

Dylan sa s Kaylou rozprával celé hodiny. Prebrali veľké množstvo tém a tiež sa o Elfi veľa dozvedel. Zistil, že keď bola malá, jazdievala na koňoch. Vždy ich milovala. No prestala vtedy, keď sa jej rodina presťahovala zo strednej Ameriky do Anglicka. Vraj jeden čas bývala v Londýne. Potom sa o ňu začalo zaujímať veľa ľudí, tak sa presťahovali do malého mesta neďaleko jej bývalého bydliska. Tak sa ocitla v Newarku. Ona sama vybrala to mesto, lebo jej ten názov pripomínal New York, kde vždy chcela ísť.

,,Akí ľudia sa o ňu zaujímali? Prečo?" pýtal sa Kayly.

,,Boli to bývalí kolegovia jej otca, ktorý v tom čase pracoval pre FBI. Zaujímali sa o jej schopnosť vždy trafiť cieľ. Od malička ju otec trénoval, učil ju strieľať... Vraj to bolo preto, aby sa vedela ochrániť, keď tu už on nebude. Nechápala toho význam, no aj tak sa cvičila. Keď nastúpila na strednú školu tu v Newarku, svoju minulosť tajila. Sama neviem prečo, no hanbila sa za rodinu. Nenávidela ju. Tak sa z nej stala sivá myš, ktorú si všímajú len vtedy, keď si z nej potrebujú uťahovať."

Ani nevedeli ako a už bol obed. Kayle sa rozozvučal telefón.

,,Elfi?"

,,Ahoj, máš veľa zákazníkov?"

,,Ani nie, prečo?"

,,Potrebujem si ísť ešte niečo rýchlo vybaviť."

,,Kľudne choď. Je to tu takmer prázdne."

,,Okej, tak do pol hodinky prídem. Ahoj."

,,Pa," povedala a zložila.

,,No čo?"

,,O pol hodinu je tu. Už vieš, čo jej plánuješ povedať?"

,,Inak by som tu predsa nesedel."

,,Dobre. A vieš ako jej to povedať?"

Dylan sa zarazil a ostal chvíľu ticho. Chcel sa s ňou normálne porozprávať. Minulú noc často postával pred zrkadlom a skúšal si, ako sa s ňou bude baviť. No teraz, keď sa blížila chvíľa, kedy sa s ňou má naozaj stretnúť, ho popadala panika.

,,Minimálne dnes ráno som vedel," priznal.

,,Tak si rýchlo rozmysli, máš len dvadsať minút. Nechám ťa na chvíľu samého, aby si premýšľal," týmto mu moc nepomohla. Len znervóznel.