Bad boy? She knows.

Štvrtá

Zara

,,Kurva."

Dych mi uviazne niekde v krku. Pery sa mi úplne vysušia a práve preto si ich okamžite obliznem. Vidím, ako mu sčerňajú oči. O krok cúvam.

,,Zara?" spýta sa ma. Akoby neveril, že som skutočná. Dotkne sa môjho pleca, až mi prejdú zimomriavky po chrbte. Potom sa odtiahne, akoby sa popálil.

Mlčím. Pozerám sa na jeho tvár, na ktorú som zabúdala. Ešte rok, dva a zabudla by som.

,,G-" začnem, ale uvedomím si, že mu nemôžem dať najavo až toľko slabosti preňho. ,,Pán Newholeder," kývnem.

Prehltnem naprázdno. A nemôže sa nikdy dozvedieť o Daphne. Nikdy. Oh môj Bože.

Nechápavo sa na mňa pozrie. ,,Zar..."

,,Pane, slečna robila rozruch okolo miesta vašej asistentky, ak s ňou máte problém, vaša ochranka už je v pozore," ozve sa spoza môjho chrbta recepčná. Možno ich mala zavolať, v živote by sa totiž nestalo to, čo sa stalo.

Glenn. Je tu, predo mnou.

Moje srdce divoko búši v hrudi. Cítim kvapky potu stekajúce po mojom chrbte. Panebože, panebože, panebože.

Glenn si ma prezrie nečítateľným pohľadom, až napokon preskočí na ňu. Zamračí sa. ,,To nebude nutné, Olivia. Slečna je totiž odteraz mojou osobnou asistentkou."

Pootvorím ústa. To si zo mňa robíš srandu. Toto neurobil. Nie.

,,Pane, ale vy ste predsa-" začne protirečiť. Glenn zatne päste a nasadí veľmi naštvaný pohľad.

,,Kurva, mňa fakt nezaujíma to, čo si myslíš. Práve som prijal slečnu Field." Žasnem. On si pamätá moje priezvisko?

Chytí ma za lakeť. ,,Poď so mnou do pracovne," zamumle. Pozriem sa na jeho dlaň, v ktorej drží môj lakeť. Okamžite ho pustí a kývne k výťahom.

,,J-ja netuším, či vôbec chcem tú prá-"

,,Nasleduj ma, prosím," zavrčí. Z jeho hlasu vyžaruje dominantnosť. Ako mnohokrát za posledných pár minút, mnou prejdú zimomriavky.

Ako poslušný pes za ním kráčam. Rukou sa snažím predĺžiť sukňu, zatiaľ čo sa mi nihy trasú ako práve narodenému teľaťu.

Vstúpime do výťahu.

Všetko zo mňa kričí. Spomienky, spomienky a pocity. Mám s ním dieťa, nevideli sme sa šesť rokov...

Načo som sa to nahovorila? Ja tú Pattie zabijem!

Zatvoria sa za nami dvere. Celý výťah voní jeho parfúmom a ja ho potajomky ňuchám. V živote som nič také dobré necítila. To už svedčí aj o cene.

Otočí sa ku mne. Vyplašene k nemu strelím pohľadom. ,,Čo to robíš... Te." Bože, vykaj mu. Nebuď hlúpa. Tvár sa, že sa s ním nepoznáš. Ha-ha.

Ten bol dobrý.

,,Kurva, Zara. Nehraj sa, že ma nepoznáš," snaží sa so mnou nadviazať očný kontakt. Uhnem pohľadom, čo ho ešte viac naštve.

,,Pane, nie som si istá, či som ochotná prijať vašu ponuku na prácu," poviem mu. Zamračene si ma prezrie.

Robil cez tých 6 rokov aj niečo iné, než mračenie sa a nadávanie? Teda, ak odmyslíme jeho firmu a tak...

,,Pre niečo si ju asi chcela, že? Je vynikajúco platená..." prednese chrapľavo. Nie, nie tým hlasom. (PLZ. :D)

,,Ale to som ešte netušila, že tam budete vy." Je mi proti srsti mu vykať. Potajomky sa modlím, aby sa výťah nezasekol. To by som vážne nezvládla.