Bad boy? She knows.

Desiata

Pesničku odporúčam pustiť až po ●○●. Ju? :D

Váhavými krokmi vstúpim do svojho bytu. Opatrne si rozviažem mašličku na topánkach a vyzujem sa z nich. Trasľavými prstami zo seba stiahnem bundu a zavesím ju na vešiak, ktorý je na chodbe.

Ruku podržím na chladnej kľučke a povzdychnem si. Keď zatvorím oči, stále tam sú. Všade je tma, okrem jednej lampy. Bože, muselo to byť na mojom stole? A vôbec, muselo to byť?

Dvere sa otvoria aj bez mojej pomoci. Prekvapene zažmurkám a čelím Pattie, ktorá si ma doprodobna prezerá. Podľahnem starému zlozvyku a začervenám sa.

,,Tak? Ako bolo?" začne.

,,Uh... No..."

,,Kde sú papiere? Zara? A vysvetlíš mi už konečne, ako to s tvojou prácou je? Kto je tvoj šéf?"

Vstrebávam jej otázky a opatrne prikývnem. Už teraz viem, že je to moja prvá chyba. Totiž, za tento večer ich bude minimálne sto.

,,Daphne spí?" spýtam sa na začiatok.

,,Áno. Budem ticho, neboj sa. Ja len chcem vedieť pravdu." Lenže tá pravda bolí, tak trochu.

Presunieme sa na gauč. ,,Tak spusti," vyzve ma Pattie a unavene si ma opäť prezrie.

Nadýchnem sa. Ako to mám sformulovať? Hovoríme predsa o Glennovi, ten je špecifický už sám o sebe.

,,Glenn je majiteľ ten firmy. Ja som jeho osobná asistentka alias poslušný pes. Ja... A dnes? Našla som ho v mojej kancelárii na mojom stole obrábať dcéru nášho klienta. Prisahal mi, že o mne zistí všetko. A ja sa tak bojím o Daphne," začnú sa mi do očí tlačiť slzy, ,,no viem, že by jej neublížil. No je to Glenn. A sám mi povedal, že je horší než kedykoľvek predtým."

Pattie vypúli oči. Pootvorí suché pery, ale nevydá ani hlásku. Zmôže sa na tiché Dnes?

,,Dnes."

,,Panebože. On je... Neuveriteľný. Nemôžeš dať výpoveď alebo také niečo?"

,,Nie. Vyhrážal sa mi, že svojim vplyvom by zariadil, aby som v NY už nenašla žiadnu prácu. Ani brigádu upratovačky," zarecitujem jehi slová a uškrniem sa. Pattie ma stiahne do objatia. ,,Prepáč. Kebyže som tušila, že je to on..."

,,Je to v pohode. Len, postavím sa mu zajtra ráno tvárou v tvár a bojím sa." Je to pravda. No nebojím sa o seba, ale o to, či už zistil niečo o Daphne. Čo ak toto bol ten zlomový moment? Čo ak... Nie. Nemá ako, zamysli sa nad tým.

,,Bude to fajn."

,,Ako je Harrymu a deťom?" zmením tému. Nadvihne obočie, ale efektívne sa chytí a začne o nich hovoriť. Deti sú jej slabina. Moja je Daphne.

Takto strávime celý zvyšok večera, až dokým neodíde so slovami, že potrebuje odísť domov, lebo je unavená.

Odprevadím ju na ulicu a potom sa vrátim do bytu. Skúsim opäť zapnúť notebook, ktorý už zázrakom ide. Zamračím sa a všetko upravím a napokon spravím. Vytlačené papiere si položím hneď na stolík a ľahnem do postele hneď vedľa Daphne.

Keďže má dvojposteľ, je to ľahké. A dnes v noci potrebujem cítiť jej prítomnosť. Pohľadím ju lo vlasoch a v priebehu pár sekúnd zaspím.

●○●

Každodennú rutinu splním v priebehu hodiny. Všetko ide hladko a bez problémov. Rozhodla som sa siahnuť po blúzke s veľkým výstrihom a čiernou mini sukňou. Úprimne? Neviem, prečo som to spravila.