Jedenásta

10.1K 640 237
                                    

I hate you, I love u.
I hated i want you.
You want her, You need her.
And I never be her.

Počujete tú úžasnú pesničku? :D ↑

Btw, v tejto kapitole bude viac nadáviek ako slov. Neberte s rezervou, toto je #Glenn.

,,Čože?" obráti sa na mňa Glenn.

Naprázdno prehltnem. ,,Ehm... Ja..." Vidím okolo mňa červené fľaky. Hrdlo sa mi stláča viac a viac. Nechápem, ako vôbec ešte stojím na nohách. Jednou rukou sa prichytím o stôl.

Hale sa pobavene uškrnie a zatlieska. ,,Ty si to tuším nevedel, mám pravdu?"

Pred očami mám Daphne a jej úsmev. ,,Mám ťa rada, mami."

Daphne, Daphne, Daphne.

,,Kurva, Zara... Ty máš pojebané decko?" Pozriem sa naňho spopod mihalníc. Chytá sa za vlasy a nahnevane na mňa žmúri oči.

Nie, Glenn. My obaja máme dieťa, dievčatko. Volá sa Daphne a je celá po tebe. Občas mám pocit, že je to zákon schválnosti.

,,Je to dievča..." začne rozprávať Hale. Zhlboka sa nadýchnem. Dostanem dostatok sily, aby som sa rozutekala a vrazila Hale facku. Vidieť jej prekvapenú tvár a jej nepatrné zakolísanie - nečakala to -, ktoré vedie k jej pádu, ma donúti prebudiť sa.

Skôr, ako do nej stihnem kopnúť, alebo čokoľvek, schmatnú ma veľké ruky a zdvihnú do vzduchu ako kus papieru. Skončím sedieť na stole, stále s dlaňami na tele, no tentoraz na pleciach. Pozriem sa Glennovi do očí.

,,Je to pravda?"

Mala som vypadnúť z mesta.

Spáchať samovraždu.

Zabiť Glenna.

Čokoľvek, čo by mu zabránilo dozvedieť sa to. Vedieť o Daphne, vedieť o jedinej dokonalej a nevinnej bytosti na celom svete. Čo ak jej ublíži?

Netuším. No viem, že tomu zabránim, nech by sa malo stať čokoľvek. A budem aj klamať.

,,A teraz pravdu," pozrie sa mi do očí smrteľne vážne. Neodvážim sa ani uhnúť, zatvoriť viečka, nič. On je predátor a ja korisť.

,,Je. Mám dieťa," priznám sa. Stále sa pozerám do Glennových očí. Pred piatimi minútami by som tvrdila, že najhoršie je, ak sa v Glennových emóciách nevyznám. Nie.

Horšie je, ak ich v priebehu sekundy stratí.

Pustí ma. Zrazu sa cítim slabá, zraniteľná a čo je najhoršie - desí ma to. Odstúpi odo mňa. ,,Kto je otec?"

Zavriem oči. Ty. ,,Alex."

Držím ich pevne zatvorené. ,,Koľko má rokov? A... Kto je to?" Hlas sa mu mierne zatrasie. Odkašle si.

,,Päť. Je... To dievča." A je to ženská kópia teba. Lebo je tvoja. Lenže ty by si jej ublížil. Ublížil by si jej. Grace to vedela a zabránila tomu. Lenže ja som hlúpa a vystavila som ju nebezpečiu. Tak hlúpa a naivná...

Bad boy? She knows.Donde viven las historias. Descúbrelo ahora