Cassiopea Malfoy -Život na Rokforte (Harry Potter-next generation)

7. Kapitola

24. Decembra 2017

Z pohľadu Cass

8:00 pm

,, Ľudia večera ! " skríkla moja babička
,, Aký ľudia dnes mal niekto dojsť ? " robil si srandu tatino
,, Pardón ! Draco okamžite sa vypadni najesť inak sa najeme bez teba ! Už tu na teba vyhukejem hodinu ! "
,, Idem, idem mami, prestaň vrieskať, ešte mi zbúraš dom ! " skákal po schodoch môj otec ale aj tak si neodpustil štipľavú poznámku
,, Koho je ten dom ?! " skríkla po otcovi mama
,, Čo ?! " zamračil sa tatino
,, Čo, čo ?! "
,, Prestaňte sa tu hádať, ĽUĎIA ! Lebo NÁM zbúrate dom ! " Ellen zvýraznila slovíčka, kôli ktorým sa tu konala hádka
Ale oni stále niet a niet prestať !
,, STÓÓÓÓÓÓP !!!!!!!!!!!!!!!!!!! " zvrieskla som z celých plúc
Vtedy všetci zastali v pohybe a ja som mala ich plnú pozornosť.
,, Babka dones jedlo, Ella nachystaj prosím ťa stôl, mami dovar alebo dopeč, či čo to robíš s tým jedlom a otec ty okamžite choď priniesť darčeky pod stromček ! Chcete organizáciu ! Budete ju mať ! Rozchod ! " všetci išli robiť to čo som im prikázala, čomu som bola milo prekvapená
,, Tak ešte ma tu bude komandovať vlastná dcéra ! " mrmlal si popod nos tatino
Pokrútila som hlavou, ten muž ma čím ďalej, tým viac prekvapuje.
,, Otéc, nejaký problém ?! "
,, Nie, žiadny zlato už sa na tom pracuje. "

Večera prebehla v pokoji, bez 'nepotrebných' kecov, keď niekto prehovoril, tak to bolo v zmysle :
,, Je to už upečené ? "
,, Áno je. "
,, Potrebujete nože ? "
,, Kto chce servítok ? " a takéto dookola
Jediný kto viedol normálnu konverzáciu sme boli ja a Ellen.
A hádajte o čom.
O metlobale.
Aspoň som sa naučila pravidlá.

Dve dievčatá sa pri Vianočnej večeri jediné rozprávajú a to o metlobale !
Úžas tá veta vyznela vážne skvelo, lepšie ani nemohla !

Tieto Vianoce začali vynikajúce.
,, Haló ! Trochu života do toho umierania ! Idú sa rozbalovať darčeky ! " celá štastná zatlieskala Ella

,, To nie je také jednoduché. A kto umyje akože riad ? " zdvihla jedno obočie moja mamina

,, A ja že sa rozprávam s Hermionou Grengerovou/Malfoyovou, bifľoškou, jednou s najlepších žiačok Rokfortu, členkou legendárnej trojky a ona sa ma spýta kto umyje riad ! " skončila som svoj monológ a zbehla som si do svojej izby pre prútik

Vrátila som sa dole a jednoduchým kúzlom sa riad umýval celkom sám.
,, Logika mami. A choď si ľahnúť, vyzeráš ako mŕtvola. My si zatiaľ dáme dezert."
,, Ďakujem za kompliment. " mamina vyšla po schodoch do spálne a zavrela si dvere
Neviem načo piekla všetky tie koláče, zákusky, torty a rôzne jedlá, ktorých máme plné všetky tri chladničky.

,, Poďme si už konečne dať ten dezert ! " vykríkol tatino
,, Žiadny dezert, to bola zásterka, babi choď prosím dozerať na ten riad, lebo sa asi zachvíľu celý porozbíja, tati a Ella Vás poprosím o ozdobenie stromčeka a ja sa postarám o všetko ďalšie. "
Všetci len tak postávali akoby čakali na ďalší rozkaz, dobre budú ho mať : ,, Čo tu len tak postávate, ROZCHOD ! "
Konečne sa rozišli, normálne si môžem pogratulovať.
Schytila som do ruky svoj prútik a pustila sa do toho.

Z pohľadu Hermiony

Ľahla som si do mäkučkých, voňavých prikrývok a ponorila sa do ríše snov.
Spala som ako o pol noci.

Zobudila som sa asi o dve hodiny neskôr.
Povedala som si, že si ešte chvíľu poležím ale stále ma trápilo, že sú Vianoce a mi nemáme ani postavený vianočný stromček.
Vianoce majú byť sviatok rodiny a stavať stromček sa má spoločne a ja som si nenašla čas ani na to.

A prečo ? Pretože si celé dni a noci piekla a varila a načo ti toľko toho bolo ?!

Svädomie mi moc, teda totálne vôbec nepomáhalo, len mi to ešte zhoršovalo.
A ak sa pýtalo : Načo ti toľko toho bolo ?!
Úprimne - na hovno !

Ale, čo to ?! Slušná Grengerová nám nadáva !

Budz ticho ! Ale, čo to ?! Vieš, že tá 'slušná' Grengerová si aj ty ?!

Vážne ?! To som nevedela ...

Ha-ha-ha, ešte sa tu hádam aj zo svojím svädomím, úžas- do blázinca so mnou.

Ten by asi tiež nepomohol !

Nepočula si : BUDZ UŽ TICHO !!!
Kmasla som s perinou a rýchlosťou blesku vstala, obliekla sa a namaľovala.
Vyšla som zo spálne a namierila si to do obývačky.

Kráčala som po schodoch zo sklonenou hlavou.
Smutne som som odlepila zrak zo schodov a pozrela sa pred seba.
To čo som videla ma šokovalo ...