„Rose, zlatko, vstávaj lebo prídeš neskoro!" kričala mi mama z kuchyne. „Hneď som dole," odpovedala som a nahádzala si pár vecí do svojej tašky. „Ďakujem. Ľúbim ťa. Pa!" Rýchlo som ju pobozkala a vyrazila do školy. Dnes bol posledný školský deň.
Po ceste som poslala správu Natali, mojej najlepšej priateľke, že sa stretneme o pár minút pred bránou a premýšľala som, čo podnikneme toto leto.
Vošli sme spolu do triedy, posadali sme si a v tom prišla profesorka. Prvých pár minút rozprávala ako sme to zvládli a že sa teší na september. ,,Mohla by to urýchliť, takto tu ostaneme celé leto." pošepla mi Nat a spolu sme sa zasmiali. Po predávaní našich vysvedčení nám popriala pekné prázdniny a behom sme sa rozutekali von zo školy. Išli sme na spoločný obed. Ja a pár spolužiakov, do obľúbenej reštaurácie a nakoniec sme sa pobrali domov.
Keď som prichádzala ku nášmu domu, začula som krik. Bolo to zvláštne, no pridala som do kroku. ,,To nemyslíš vážne! Za týždeň má sedemnásť! Nechcem aby sa to takto dozvedela a nedovolím aby si to pokazil!" mama kričala na otca rozstraseným hlasom. Nikdy sa nehádali, sem-tam sa nezhodli ale toto?! A prečo o mne hovoria? ,,Čo sa nesmiem dozvedieť?" rozrazila som dvere a vbehla dnu. Obaja zostali na mňa bez slov hľadieť a zrazu otec skríkol: ,,Nič, porozprávame sa neskôr! Choď do svojej izby!" nechápala som. ,,Ale otec,"chcela som namietať. ,,Choď! Ihneď!"
Zaliezla som do izby, zabuchla dvere a chytila mobil do rúk. Zavolala som Nat a všetko jej povedala. Rozplakala som sa. Upokojovala ma, ale stále som čakala na odpoveď. Zišla som do kuchyne a čakala som, čo sa bude diať. Otec odišiel, treskol dverami. Mama ukázala na prázdne miesto pri stole. ,,Veľmi som sa snažila," začala a ja som sa bez slov posadila. ,,ale nedalo sa inak." hľadela na svoju šálku kávy, ktorú mala pred sebou. ,,Otec musel odísť, vráti sa až na tvoje narodeniny." Stále som nechápala. Často chodieval na služobné cesty, no nikdy u nás nebol takýto krik kvôli tomu. Ani na moje narodeniny. Neverila som jej, musí v tom byť niečo iné. Chcela som sa jej spýtať, no zodvihla sa a svižným krokom sa pobrala preč. Oznámila, že sa vráti neskôr pretože musí pracovať. Odišla som do svojej izby a stále musela premýšľať, čo sa mohlo stať. Ľahla som si do svojej postele, zatvorila oči a v okamihu zaspala.
Stála som na útese, v čiernych dlhých šatách. Niečia ruka mi podávala ružu. Bála som sa, spravila som krok vzad a padala som dolu. Videla som iba ruku, čo sa ma snažila zachytiť a ...
Zobudila som sa celá spotená a srdce mi bilo ako o život. Ani neviem ako no podarilo sa mi zaspať.
Nasledujúce dni prebiehali normálne a sen sa už neopakoval. Mala som plnú hlavu prípravy na dnešnú oslavu. Natalie chcela, aby som spravila obrovskú párty no nakoniec sme sa dohodli, že v kruhu s niekoľkými známymi to tiež postačí. Bola som tomu rada. Neznesiem veľa ľudí na jednom mieste a necítila by som sa príjemne, ak to má byť len kvôli mne.
Spravili sme výzdobu v menšom podniku u nás v meste, ktorý nám prepožičial Markov (spolužiakov) otec, prichystali sme občerstvenie, drinky a pustili sa do výberu šiat na večer. Narodeniny mám síce až zajtra, ale dnešok pripadá na sobotu a tým pádom to viac vyhovuje aj ostatným. Keď sme skončili s prípravami, pobrali sme sa domov a dohodli sme sa, že sa stretneme o siedmej. Mala som ešte tri hodiny čas, tak som šla pozrieť, či sa vrátil otec. Bol tam, sedel v kresle, mama pri ňom. Chvíľu sme sa rozprávali, no k incidentu z pred vyše týždňa sa nik nechcel vyjadriť. Nechala som to tak a šla som sa prichystať, veď dnešok patrí len mne.
Vošla som do podniku, atmosféra bola ako z rozprávky, ľudia sa začali zbiehať, gratulovali mi a obdivovali moje nové šaty. Čierne dlhé s krajkou cez dekolt. Cítila som sa byť naozaj šťastná. Začali sme jesť, neskôr tancovať, baviť sa.
Bolo niečo pred polnocou, keď som potrebovala ísť na vzduch. Prešla som poza podnik po chodníčku, ktorý viedol smerom k lesu. Niekoho som si všimla. Postava. Zastala som, keď v tom vykročil ku mne. Bol to chalan, nevidela som mu moc do tváre, ale zaujali ma jeho oči. Bol to asi najkrajší chlapec, ktorého som kedy videla. Pristúpil ku mne, bol celý v čiernom. Mal na sebe džínsy a tričko s krátkym rukávom. Jednu ruku mal schovanú za chrbtom a druhú natiahol ku mne. Všimla som si, že na predlaktí mal vytetovanú ružu. Zahľadela som sa. Kde som ju už videla? ,,Je polnoc, Rose, všetko najlepšie." povedal a usmial sa. ,,Ja, ako," zakoktala som sa ,,prepáč a ďakujem, ale ako ?" vytiahol svoju ruku spoza chrbta a podal mi kvet. Modrú ružu. ,,Ten sen." pošepla som. ,,Máš presne jeden deň!" zahľadel sa mi do očí a odkráčal smerom k lesu. Pozrela som sa celá zmetená do svojich rúk. Bola neobyčajne krásna a zároveň tajomná ako to, čo sa práve udialo. Pozrela som pred seba, chcela som vykríknuť no on zrazu zmizol. Nebol tam. Zdalo sa mi to? Čo sa práve stalo? Celá zmätená som sa vrátila dnu.
,,Tá je nádherná, odkiaľ ju máš?" zhýkla Natalie. ,,Dostala som ju." posadili sme sa, všetko som jej vyrozprávala, no kývla iba rukou. "Tak máš nového ctiteľa, no a čo!" zasmiali sme sa a šli sme spolu na parket.
Oslava sa pomaly blížila ku koncu. Rozlúčili sme sa so všetkými, poďakovala som a pobrala som sa domov. Bolo už nadránom a naši už dávno spali. Vyzula som si lodičky, odložila kabát s ružov na stolík a pobrala som sa do svojej izby. Rýchlo som sa osprchovala, zopla svoje čierne dlhé vlasy do drdolu, navliekla nočnú košelu a zvalila sa na posteľ.
Keď som sa prebrala, celá izba bola zaliata slnečnými lúčami. Pozrela som na svoj budík na nočnom stolíku, bolo niečo po druhej poobede. Usmiala som sa, pretože nezvyknem takto dlho spávať, ale bola nedeľa. Vyliezla som z postele a išla som sa osprchovať. Obliekla som si tepláky a voľné tielko a zišla som po schodoch do kuchyne. Pozdravila som, vzala som si džús z chladničky a posadila som sa. Mama postavila predo mňa nejaký balík a ten kvet, ktorý som včera dostala. Posadila sa oproti mne s čajom v ruke. ,,Musíme sa vážne porozprávať. Odkiaľ to máš?" Uškrnula som sa len tak pre seba a vyrozprávala som jej, čo sa včera stalo. ,,A len dodal, že mám presne jeden deň. Nechápala som. Asi to bol nejaký vtip." dodala som akoby nič. ,,To nebol vtip, zlatko." Zabehlo mi, pretože ma to prekvapilo a vôbec som nechápala o čom to všetci hovoria.
Najskôr ten chalan, ktorého vôbec nepoznám, no bol naozaj sympatický a teraz mama? Moja mama, ktorá nemala predo mnou nikdy tajnosti?! No aspoň som si to doteraz myslela...
„O čom to hovoríš? Nerozumiem, čo to má všetko znamenať?" povedala som viac menej hysterickým tónom. ,,Otvor to, nechám ťa samú, teraz si musím ísť niečo zariadiť, ale keď sa vrátim, zodpoviem ti všetky otázky." Pobozkala ma na čelo a pobrala sa preč. ,,Si veľmi bystré dievča, Rose. Počúvaj svoje srdiečko." Počula som spoza dverí.
Zostala som ako obarená, všetko sa mi zdalo naozaj zvláštne akoby sa všetci pomiatli. Odpila som si dúšok džúsu a nedočkavo som rozbalila darček.
Ahojte!^-^
Dúfam, že sa príbeh páči a teším sa na Vaše reakcie.
Vopred ďakujem za akúkoľvek odozvu! :)
Príjemné čítanie *-*
BẠN ĐANG ĐỌC
Tajomstvo modrej ruže
Ma cà rồng"Ak by sa tak nestalo, pohltilo by ťa to už navždy. Aj preto máš teraz možnosť voľby. Je čas, dieťa." Začala sa vzdialovať a ja som tušila, že čas pomaly vypršal. Lákalo ma ísť za ňou, to uvoľnenie a pokoj. Lenže, zahľadela som sa na seba, spiacu na...
